Jeho protivník Kimón z konzervatívnej časti snemu zaujal opačný postoj a dokázal sa presadiť. Kimón vyšiel v čele 4000 pešiakov (hoplitovia) do Messénie. Keď však v Athénach zvíťazila skupina opozície a Efialtés mohol presadiť svoje reformy, poslala Sparta athénske pomocné zbory vedené Kimónem domov.


457-446/445 pred Kr.:
Peloponézska vojna: Athény proti Sparte

Významné grécke mestá Athény a Sparta sú protivníkmi v prvej peloponézskej vojne. Athény sa stali dôležitou námornou mocnosťou a viedli attický námorný spolok. Sparta naopak usilovala o zničenie tohoto spolku, aby si udržala svoje výsadné postavenie v Grécku. Od roku 460 pr. Kr. bojuje útočná athénska vláda proti jednotlivým členom peloponézskeho spolku - Korintu, Epidauru, Aegine a Dóru. Zrážky sa rozšiřujú, keď sa vo vojne r. 457 pr. Kr. Sparta postavila na dórsku stranu. Sparta chcela demonštrovať svojú moc a poslala asi 11 500 mužov ku Korintskému zálivu. Toto vojsko oslobodilo Doris, na ktorý útočili Fókovia, inak spojenci Athén. Athény sa pokúsili odrezať Sparťanom cestu k ústupu, ale utrpeli v bitke u Tanagry v Boiótii porážku. Sparta však svoje víťazstvá inak nevyužila, a tak sa Athény z porážky rýchlo spamätali. O dva mesiace pozdejšie víťazia Athénčania nad Boiótmi v bitke u Oinofyty. Do vojny potom vstupujú Peržania, ktorí sa boja vzostupu Athén a ohrozujú svojích záujmov v Egypte. Zrážky na Cypru, v Egypte a v Sýrii končia, až keď Athénčania z Cypru ustupujú. Ku konci prvnej peloponézskej vojny athénski spojenci postupne odpadávajú. Athény so Spartou uzavreli nakoniec mier a rozdelili si navzájom sféry záujmov a moci.

431-421 pred Kr.:
Druhá peloponézska vojna mezi Athénami a Spartou

Príčinou počiatku druhej peloponézskej vojny v r. 431 pr. Kr. bol rozpad spojenectva oboch miest po víťazstve nad Peržanmi. Mezi Athénami a Spartou sa vyhrocujú mocenské spory. Athény usilujú o nadvládu v Egeide a o rozvoj obchodu v Stredozemí, ktorý viedol k hospodárskemu rastu mestského štátu. Skoro dochádza k sporom s Korintom, ktorí patril k Peloponézskemu spolku. Tento spolok usiloval spolu so Spartou o voľnú plavbu na mori a o autonómiu gréckych štátov.Sparta sa najviac obávala, že athénska demokracia ohrozí monarchistické zriadenie v peloponézskych mestských štátoch. Zámienkou k zahájeniu bojov sa stala athénská podpora ostrova Korkýra (Kerkýra, dnešné Korfu) proti Korintuj. Prístavy atticko-deltského námorného spolku boli uzatvorené pre lode z Megery, ktoré patrili k peloponézskemu spolku. Roku 431 pr. Kr. zaútočili spartské oddiely na Attiku.