Athény usilovali o nadvládu na mori a o široké obchodné styky. Cuzdie vplivy z celého Stredomoria sa výrazne prejavovali i v umení a vede. Obyvatelia Attiky sa behom sťahovania národov podarilo zabrániť tlaku prisťahovalcov a uchovať si nerušený vlastný vývoj. V tej dobe sa tiež dostali do popredia Athény, ktoré potom hrali vedúcu úlohu pri gréckej kolonizácií vzdialených stredomorských krajín. V Athénách pozorujeme i určitú pripravenosť prijímať skúsenosti iných kmeňov a rozvíjať ich ďaľej pre vlastnú potrebu. V štáte Athénčanov, ktorý zahŕňal celú Attiku (asi 2500 km²) sa postupne vytvorila spoločná vláda plnoprávnych občanov, ktorí spravovali svoje záležitosti prostredníctvom ľudového zhromaždenia, ľudových súdov a volených úradníkov (demokracia). Bitky a porážky Athén
480 pred Kr.:
Začiatok perzskej vojny
Peržania plienia Akropolis a Athény
Námorná bitka u Salamíny

Athénsky vojenský vodca Themistoklés vylákal úskokom perzskú flotilu do zálivu u Salamíny. V rozhodujúcej námornej bitke zničila athénska flotila perzské loďstvo. Themistoklés, hrdina zo Salamíny, stojí na vrcholu slávy. 480-479 pred Kr.:
Neúspešná perzská diplomacia

Perzský král Xerxés I. ustúpil po prehranej bitke u Salamíny do Sard. Velenie perzských vojsk v Grécku sa ujal Mardonios, ktorý prezimoval v Thessálii. Mardonios vyvýjal celú zimu diplomatickú aktivitu k rozbitiu jednoty helénskych miest, ale bez úspechu. Nakoniec znovu zaútočil na Athény, ktoré (po druhý krát) dobyl a zničil.


479 pred Kr.:
Kríza mezi Spartou a Athénami

Themistoklés, "hrdina zo Salamíny" , obnovuje zničené Athény a opevňuje mesto po prvý krát hradbou. Sparta proti athénskej hradbe protestuje. Tak začína postupná nevraživosť medzi Spartou a Athénami, ktorá vedie pozdejšie k peloponézskym vojnám o nadvládu v Grécku.

461 pred Kr.:
Roztržka medzi Athénami a Spartou

Medzi Athénami a Spartou dochádza k definitívnej roztržke. Athény uzatvárajú spojenectvo s mestom Argos, ktoré patrilo vždy k nepriateľom Sparty. Athénsky štátnik Periklés stavia v meste dlhé hradby, ktoré z Athén a z Pirea činia najväčšiu pevnosť Grécka. Roztržka bola vyvolná Efialtovými reformami v Athénách (462). Katastrofické zemetrasenie r. 464 oslabilo predtým Spartu, rovnako ako tzv. tretia messénska vojna, kedy v Messénii povstali sparťanský heilóti (závislé dedinské obyvateľstvo). Sparta vtedy poprosila svojho spojenca o pomoc. Efialtés prehlasoval, že rivalovi nemôže poskytnúť žiadnu podporu.