Egyptské pyramídy, mauzóleum v Halikarnásse, rodský kolos, alexandrijský maják, aremidin chrám v Efeze, Diova socha v Olympii, visuté záhrady v Babylone - sedem architektonických skvostov, sedem symbolov lásky, úcty i ľudskej pýchy.
V 3. storočí pred naším letopočtom si vybral grécky cestovateľ a básnik Antipater sedem stavieb (číslo sedem sa považovalo za mystické), ktoré označil za najväčšie divy sveta. Možno právom, možno nie. Dnes to už ťažko posúdime. Všetky okrem edgyptských pyramíd sa totiž dávno premenili na prach.
Pyramídy v Gíze
Obrovské a tajomné hrobky faraónov štvrtej dynastie postavili približne pred 5-tisíc rokmi. Najväčšia z trojice, 137-metrová Cheopsova pyramída (pôvodne merala až 147 metrov, ale jej vrchol sa zrútil) zaberá 11 akrov a skladá sa z vyše dvoch miliónov vápencových kvádrov, pričom každý váži dve tony. Hérodotos tvrdí, že pyramídu budovali 20 rokov a na jej stavbe naraz pracovalo 100-tisíc ľudí, ktorí sa každé tri mesiace striedali.
Artmidin chrám v Efeze
V polovici 6. storočia pred n. l. dal kráľ Krois postaviť Artmis, bohyni plodnosti a ochrankyni mesta, majestátny príbytok. Aby chrám odolal zemetraseniam, vybudovali ho na močaristej pôde. Najprv však vykopali hlbokú jamu, ktorú naplnili zmesou dreveného uhlia a vlny. Mramorovú stavbu ukončili okolo roku 450 pred n. l. O sto rokov nato chrám vyhorel. Efezania ho však takmer ihneď postavilii znovu. Nový chrám bol dlhý 126, široký 50 metrov, spočíval na 127 mramorových stĺpoch a pretrval pol tisícročia. V roku 263 ho vyplienili Góti a skazu zavŕšil v roku 401 konštantínopolský patriarcha. Miesto, kde kedysi svätyňa stála, objavil až v roku 1869 anglický arecheológ Wood.
Babylonské visuté záhrady
Legendárne záhrady, raj uprostred horúceho Babylonu, dal postaviť okolo roku 600 pred n. l. kráľ Nabukadnesar pre svoju milovanú ženu, médsku princeznú. Boli štvorposchodové, klenby jednotlivých terás niesli 25-metrové stĺpy. Terasy tvorili dlaždice vystlané vrstvou tŕstia zaliateho asfaltom. Na ňom boli olovené platne bárniace presakovaniu vody. Poschodia sa dvíhali do výšky terasovite a spájali ich široké schodištia. Otroci vo dne v noci čerpali vodu z Eufratu, ktorou zavlažovali bujnú vegetáciu. Keď začal Babylon pustnúť a Nabukadnesarov palác zničila povedeň, rozpadol sa i ostrov zelene v rozpálenom údolí.
Mauzóleum v Halikarnásse
Aj ono je pomníkom lásky, no tentoraz k mužovi.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sedem divov sveta
Dátum pridania: | 07.09.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | furby | ||
Jazyk: | Počet slov: | 645 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 4m 10s |
Pomalé čítanie: | 6m 15s |
Zdroje: Tv komplet 34/03
Podobné referáty
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9528 | 11575 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9433 | 1619 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9473 | 1915 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9115 | 1370 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9141 | 1613 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9237 | 1453 slov | |
Sedem divov sveta | GYM | 2.9509 | 9108 slov | |
Sedem divov sveta | GYM | 2.9336 | 1217 slov | |
Sedem divov sveta | ZŠ | 2.9621 | 1365 slov | |
Sedem divov sveta | ZŠ | 2.9688 | 1970 slov |