Thistlegorm ležal v morskom hrobe nikým nerušený až do začiatku päťdesiatych rokov, keď ho v úžine Gubal objavil mladý morský bádateľ Jacques Yves Cousteau na palube lode Calypso. Cousteau si uvedomoval, že pomerne ľahko dostupná poloha vraku predstavuje veľké nebezpečenstvo zo strany hľadačov pokladov a zámerne publikoval nesprávne súradnice jeho posledného odpočinku. Thistlegorm teda znova upadol do zabudnutia. Až v roku 1993 sa podarilo skupine oceánografov lokalizovať vrak, keď sa počas jedného ponoru, nič netušiac, ocitli na veliteľskom mostíku Thistlegormu. Kde nepomohla drahá technika, zapracovala náhoda. Odvtedy obletelo svet mnoho filmov a fotografií tejto lode. Napísalo sa o nej množstvo publikácií. Ľahká dostupnoť z nej robí v Červenom mori podmorskú kuriozitu číslo jeden. Pre rôznorodý náklad nazývajú Thistlegorm aj podmorským múzeom 2. svetovej vojny. Väčšina potápačov ho považuje za najkrajší vrak sveta. Je zvláštne, že z tragédie a smútku môže vzniknúť krásne a záhadné tajomstvo.