História lode HMS Thistlegorm je krátka, zato dramatická a fascinujúca. Jej dejiny sa začali písať v roku 1940 v lodeniciach J. L. Thompsom & Sons v škódskom Sunderlande. Toto široké nákladné plavidlo bolo postavené za výdatnej podpory britskej vlády. Ako sa skončila história lode s dôležitým poslaním?
Loď Thistelgorm plne naložená tankami, nákladnými automobilmi, džípmi, motocyklami, lietadlami, množstvom munície rozličných kalibrov a dokonca i vlakovou súpravou s koľajnicami viezla zásoby a výzbroj pre 8. britskú armádu sústredenú pri Nemcami obliehanom Tobruku. Bolo to práve 2. júna 1941, keď Thistlegorm vyplával na svoju poslednú plavbu z Glasgowa.. Približne v rovnakom čase vzlietla zo základne 26. eskadróny Luftwaffe na ostrove Kréta eskadra dvoch bombardérov dlhého lodetu typu Heinkel He 111. Cieľom nemeckej misie bola známa britská námorná loď Queen Mary, ktorá v tom čase križovala severné vody Červeného mora s desťtisíc ľuďmi na palube. Pri rádiotelegrafickom spresňovaní polohy Queen Mary vznikla chyva a Heinkely sa po neúspešnom hľadní cieľa museli vrátiť. Pri prelete nad oblasťou Shab`ab Ali, posádka jedného bombardéra zbadala lode kotviace pri útesoch. Pre nedostatok času a paliva si lietadlá vybrali prvý najvhodnejší cieľ, ktorým sa stalá náhodne loď Thistlegorm. Nadránom 6. októbra 1941 prebudil posádku lode výbuch. Nasledoval druhý, tretí.. Štyri výbuchy pretrhli ticho egyptskej noci. Loď zasiali dve ťažké letecké bomby. Požiar, ktorý prenikol k uloženej munícii, roztrhol Thistlegorm na dve časti. Jeden z námorníkov ostal uväznený na horiacej palube. Lodník Angus McLeay si omotal okolo nôh mokré handry a bežal ho cez žeravú palubu zachrániť. Za tento čin dostal vyznamenanie kráľa Juraja a za statočnosť na mori si vyslúžil Loydovu medailu. Všetci, ktorí prežili explóziu, naskákali do vody a deviatich členov posádky vzal na palubu nedaľeko kotviaci krížnik HMS Carlisle. Ostatní sa stratili bez stopy. Na svitaní Thistlegorm navždy zmizol vo vlnách Červeného mora. Slúžil 18 mesiacov a 4 dni.
Obrovské kovové monštrum, ktoré nikdy nenaplnilo svoje poslanie, sa stalo preliezačkou pre potápajúcich sa zvedavcov, ktorí tu objavujú stále nové pocity pri prekonávaní rizík z hĺbkového opojenia a nové uhly pohľadu pri dotyku so smutnou realitou. Takmer nepoškodené torpéda na palube sú spolu s ostatnou muníciou časovanou bombou. Námorníci ich volajú "bozk smrti".