V období pred rozdelením federácie ho napriek jeho profederalistickým postojom veľká časť voličov považovala za hlavného kandidáta na post slovenského prezidenta.


Alexander Dubček a
Václav Havel
„Neviem si predstaviť ďalší vývoj Česko-Slovenska a Slovenska, najmä vzhľadom na európske integračné procesy, bez sociálnej demokracie. Mnohí majú predstavy, že sa tam bude vstupovať. To je veľký omyl. Do európskeho spoločenstva sa budú krajiny prijímať. Na to musíme splniť dva predpoklady: dosiahnuť istú politickú stabilitu a určitý stupeň hospodárskeho vývoja. Naša ekonomika musí byť – ak už nie konkurencieschopná – tak aspoň kompatibilná s ostatnými .. Spolieham sa na kultúru a vyspelosť tých, ktorí prídu po voľbách....“ - povedal Dubček v júni 1992.

1. septembra 1992 havarovalo na 88. kilometri diaľnice Bratislava – Praha pri meste Humpolec služobné auto. Viezlo Alexandra Dubčeka - po parlamentných voľbách v lete 1992 už len poslanca a člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia na schôdzu. Dubček bol vážne zranený. Previezli ho do Prahy, hoci vzhľadom na zranenia chrbtice, hrudníka a vnútorných orgánov bolo poruke špičkové nemocničné zariadenie v Brne. V Prahe ho trikrát operovali. Do konca septembra bol pri vedomí a komunikoval. 7. októbra ho napojili na umelú obličku a pľúcny ventilátor. 7. novembra l992 o pol desiatej zomrel. O týždeň ho pochovali na pietnom cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Poslednú poctu mu prišli prejaviť spoločenské, politické i cirkevné osobnosti takmer päťdesiatich štátov. Ľudia vtedy pociťovali jeho odchod ako stratu blízkeho človeka.

K hrobu Alexandra Dubčeka sa pri výročiach augusta ´68, zamatovej revolúcie či v deň Pamiatky zosnulých chodí spontánne pokloniť množstvo ľudí. Zapália sviečku, položia kvet, zahľadia sa do láskavej tváre odliatej z bronzu, ktorá sa s jemným úsmevom díva z náhrobníka. Tú tvár vymodeloval akademický sochár Teodor Baník. Po 30 rokoch blízkeho priateľstva Alexander Dubček často figuruje v jeho spomienkach.

Teodor Baník o Alexandrovi Dubčekovi (RA 5´33)



Slovensko si pripomenulo nedožité 80. narodeniny Alexandra Dubčeka

Za účasti slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana a viacerých poslancov Európskeho parlamentu otvorili 19. novembra 2001 v bruselskom sídle Európskeho parlamentu výstavu venovanú odkazu Alexandrovi Dubčekovi. Pri príležitosti nedožitých 80. narodenín tohto významného slovenského politika ju pod názvom Alexander Dubček - štátnik - Európan - humanista - demokrat iniciovala Spoločnosť Alexandra Dubčeka. Spravodajca EP Jan Marinus Wiersma povedal, že jeho sen, aby Európska únia uzavrela s Českou republikou a Slovenskom dohody o pristúpení za účasti Václava Havla a Alexandra Dubčeka, sa už nemôže úplne splniť.