200 krokov od seba, aj keď bolo možné povolať vojakov, kt. sa zúčastnili manévrov. Ale Potiorek namietal, že majú zašpinené uniformy. FF a Žofia prechádzali autom pomaly cez zá-stupy obecenstva. Na sklápacom sedadle sedel Potiorek, na zadných sedadlách FF so Žofiou. Dvaja z pripravených atentátnikov nechali auta prejsť. V rozhodujúcom okamžiku nedokázali hodiť svoje bomby alebo vystreliť z revolveru. Tretí, Nedelko Čabrinovič, hodil bombu keď prechádzali okolo asi 20km rýchlosťou. Ta dopadla priamo na stiahnutú plátenú strechu auta a skĺzla na zem a vybuchla pod ďalším autom. Potom následníkove auto nepochopiteľne zastavilo, aby sa pozreli čo sa sta-lo. Vtedy sa mohli stáť tým najjednoduchším terčom. Ťažko zranený bol len generál Potiork, kt. bol prevezený do nemocnice. Asi po 2 minútach sa gróf Harrach vrátil a kolóna pokračovala k sarajevskej radnici, kde mala byť prednesená uvítacia reč. Behom prehliadky radnice sa musela vyriešiť otázka či dodržať pôvodný program. Nakoniec bola zmenená trasa. Ale vodič prvého auta nevedel o zmenenej trase, a tak šiel pôvodnou. Ďalšie vozy išli za ním. Keď to zistili v panovníkovom aute, zara-dil Loyka spiatočku a chcel vycúvať. Ale bolo to v mieste kde akurát čakal Gavrilo Princip, kt. dva krát zmätene bez mierenia vystrelil, prvý krát nízko, druhý krát po spätnom náraze vyššie. Absolútne mimo logiku a pravdepodobnosť smrteľne zranil FF aj Žofiu. Prvá guľka prešla skrz dvierka a rozorvala Žofii brušnú aortu. Druhá guľ-ka trafila FF do krčnej tepny. Zranený FF už len zranený povedal svojej manželke: „Preboha! Čo sa ti stalo?“ a potom, čo Žofia skĺzla na manžela, následník predniesol: „Žofijka, Žofijka! Neumieraj mi! Zostaň pre moje deti...“ Žofia zomrela prakticky hneď, ešte skôr ako došli do Konaku, sídla zemskej vlády. strieľal. a presnými zásahmi zavraždil FF a takisto aj jeho ženu. Gróf Harrach, kt. od radnice stál na stupátku ved-ľa arcivojvodu, aby ho chránil svojím telom, a však nemohol čakať, že útok GP príde sprava, držal na už idúcom aute panovníkovi hlavu, aby mu nepadala hlava, a stieral mu potôčiky krvi vytekajúcej z úst. FF ešte asi 6 či 7x povedal: „To nič nie je...“. Zo-mrel asi po 15 minútach po príjazde do Konaku. Bolo 11 hodín dopoludnia.
Súd nad Principom a jeho spoločníkmi sa konal v októbri 1914. Keďže v čase spáchania atentátu nemal ešte dvadsať rokov ťažkého žalára v samoväzbe, zostre-nej tvrdým lôžkom a jedným postom mesačne. Každý väzeň musel byť priviazaný okovami ťažkými 10 kilogramov.