referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Rímske právo súkromné
Dátum pridania: 23.09.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dylan
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 059
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
Rozdiel medzi právnou subjektivitou a spôsobilosťou právne konať.

Rímsky právny poriadok ako výraz vôle vládnucej sily určuje, kto môže byť subjektom právnych vzťahov a kto nie, kto môže byť účastníkom práv a povinností vyplývajúcich z právneho poriadku. Odborne sa táto problematika zhŕňa do pojmu osoba v právnom zmysle alebo do pojmu právna spôsobilosť. Osoba v právnom zmysle je bytosť (v zásade človek, ale aj umelý útvar), ktorá je podľa právneho poriadku spôsobilá byť nositeľom subjektívnych práv a povinností, ktorá je spôsobilá mať práva a povinnosti. Túto priznanú spôsobilosť nazývame aj spôsobilosťou na práva a povinnosti alebo jednoducho právnou spôsobilosťou, právnou subjektivitou. Treba zdôrazniť, že spôsobilosť na práva a povinnosti zabezpečuje iba možnosť mať práva a povinnosti, či právne spôsobilá osoba bude mať vskutku práva a povinnosti, záleží na ďalších okolnostiach a predpokladoch. Komu právny poriadok prizná právnu spôsobilosť, závisí od sociálneho charakteru danej spoločnosti, od neho závisí aj vymedzenie pojmu právnej subjektivity, vymedzenie, kto a za akých podmienok a v akom rozsahu sa môže zúčastniť na právnom živote. V dôsledku toho sa právna spôsobilosť nemusí priznať všetkým ľuďom, a naopak, môže sa priznať aj umelým útvarom, najmä skupinám ľudí (tzv. Právnickým osobám). Prirodzené osoby (čiže ľudia) boli v rímskom práve alebo právne spôsobilé, alebo nespôsobilé (najmä otroci). Právne spôsobilé boli zasa alebo úplne spôsobilé, alebo len obmedzene spôsobilé.
Spôsobilosť prirodzenej osoby na práva a povinnosti bola v rímskom práve podmienená jej celkovým právnym postavením, a to slobodou, rímskym občianstvom a čelným postavením v rodine. Strata niektorého tohto stavu mala za následok úplnú alebo obmedzenú stratu právnej spôsobilosti. Okrem právnej spôsobilosti rozoznáva rímsky právny poriadok ešte aj spôsobilosť právne konať, totiž konať s právnymi účinkami či pre seba samého, alebo pre niekoho iného. Konať s právnymi účinkami znamená, že ľudské konanie vyvoláva v zmysle právneho poriadku právne účinky, to znamená, že sa na ľudské konanie viažu právne účinky, ktoré ustanovil právny poriadok, takýmito právnymi účinkami v oblasti súkromného práva môže byť iba to, že subjektívne práva a povinnosti vznikajú, menia sa alebo zanikajú so zreteľom na osobu samého konajúceho alebo niekoho iného.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Karol Rebra, Peter Blaho - Rímske právo
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.