MO: Mezopotámia, Staroveký Egypt, Staroorientálne štáty

NAJSTARŠIE ŠTÁTY V MEZOPOTÁMII

- najstarší štát, vznikla tu najstaršia civilizácia - Sumeri (4. tis. p. n. l.)
- prvé stopy osídlenia už v 6 tis. p. n. l.

a) vznik sumerských miest (4. tis. p. n. l.)
b) Akkadská ríša
c) Starobabylonská ríša
d) Novobabylonská ríša (625 - 539p. n. l.)

SUMERI

- vybudovali prvé mestské štáty Ur, Uruk. Eridu, Lagaš, Kiš, Nipur
- organizácia : primitívna demokracia – veľa prežitkov rodového zriadenia, zhromaždenie ľudu rozhodovalo o celoštátnych záležitostiach, volilo úradníkov. Najvyššie miesto v zhromaždení zastával kňaz chrámu, ktorý riadil chrámové hospodárstvo.
- všetko patrilo chrámu, napr. pôda, sýpky – obilie bolo rozdeľované bezpeňažne
- obchod – platilo sa striebrom
- náboženstvo – polyetistické, asi 1000 bohov, z toho 50 veľkých a 7 hlavných
- boj o hegemóniu ( nadvládu ) medzi mestami
- časté vojnové konflikty si vynútili vznik monarchie – palácové hospodárstvo ( hlavné postavenie mal panovník, kňaz vykonával len náboženské obrady )
- zákonníky : Lipid – Ištarov, Ur – Namov

AKKADSKÁ RÍŠA

- 2300 pnl – príchod polokočovných semitských kmeňov. Ich náčelník sa zmocnil mesta Kiš, vybudoval nové mesto Akkad. Vládca prijal meno Sargon. Túžil po ovládnutí celého sveta, dobyl sumerské mestské štáty – vznik prvej centralizovanej ríše na území Mezopotámie – Akkadskej ríše

STAROBABYLONSKÁ RÍŠA

- 1900 – 1600 pnl
- jej vznik súvisel s príchodom kmeňa Amoritov
- najvýznamnejší panovník Chamurrapi ( okolo r. 1800 pnl ) ovládol celú Babylóniu a časť Asýrie. Vydal Chamurrapiho zákonník ( 1750 pnl ), ktorý je dokonalým spracovaním staroorientálneho práva. Bol nájdený začiatkom 20.st. Zbierka zákonov pozostávala zo 282 nariadení, ktoré boli zvečnené na čadičovom stĺpe. V hornej časti je reliéf, znázorňujúci boha Slnka Šaraša, ochrancu spravodlivosti a práva a kráľa Chamurrapiho.

Pod reliéfom je napísaný text, ktorý sa delí na 3 časti :
1. Prológ
– Chamurrapi bol poverený bohmi, aby vydal tieto nariadenia
– silný nesmie utláčať slabšieho ( použitá je básnická forma )
2. Hlavná časť
- predpisy, týkajúce sa Babylonskej spoločnosti z hľadiska obchodu, hospodárstva, rodiny, náboženstva, súkromného vlastníctva
3. Tvrdé tresty
- zásada : oko za oko, zub za zub
- v trestnom práve prevláda zásada odplaty
- zastrašovacia metóda
- trest smrti sa nariaďuje po 40tich prečinoch






NOVOBABLYONSKÁ RÍŠA ( CHALDEJSKÁ )

- 625 – 539 pnl
- zakladateľ Nabopalasar
- Nabuchodonosor dobyl Palestínu
- 539 pnl perzský kráľ Kyros dobyl Babylon – Mezopotámie súčasť Perzskej ríše

KULTÚRA, OBJAVY, UMENIE
- najväčší prínos Sumerov : piktografické písmo ( rozlúštili ho Grottefend a Rawlinson )
- piktografické písmo sa zmenilo na klinové – asi 2900 pnl – písané na hlinených doštičkách
- prvý písomný záznam človeka – asi 3300 pnl
- najstaršia literárna pamiatka – Epos o Gilgamešovi
- potreba predvídať obdobie záplav – vznik astronómie
- matematika – šesťdesiatková sústava
- koleso
- architektúra – stavba zikkuratov – mohutné chrámy so stupňovitými vežami ( stavený materiál –tehly )
- šperkárstvo, spracovanie kovov


STAROVEKÝ EGYPT


- výborné podmienky pre vznik civilizácie v povodí Nílu
- získané poznatky z poľnohospodárstva a chovu dobytka
- nevznikali tu mestské štáty, ale 2 väčšie štátne celky – Horný a Dolný Egypt
- Níl bolo treba regulovať – potreba zjednotenia – vo vzájomnom stretnutí zvíťazil Horný Egypt okolo roku 3000 pnl a vznikol centralizovaný štát
- remeslá – hrnčiarstvo ( hrnčiarska pec a kruh ),tkáčstvo, kovolejárstvo, kovorytectvo
- základná výrobná a spoločenská jednotka – dedinská občina
- otroci
– spočiatku v malom počte ( vojnoví zajatci ), neskôr vzrástol ich počet
- ich najväčším vlastníkom bol štát, ktorý ich používal na najťažšie práce v kameňolomoch a baniach, neskôr pri stavbe pyramíd
- najvyšší predstaviteľ štátu bol kráľ, faraón – pokladali ho za vteleného boha
- rozdelenie na kraje
1. na čele kraja vysoký štátny úradník, správca kraja, ktorý mal súdnu moc
2. pomáhali mu pisári, účtovníci, vyberači daní, správcovia štátnych sýpok
3. kňazi – druhá vládnuca vrstva, chrámy – stredisko vzdelanosti
4. vojenskí hodnostári – súčasť vládnucej vrstvy
5. remeselníci a roľníci
6. otroci

Periodizácia
- Stará ríša 3000 – 2270 pnl
- Stredná ríša 21.st. – 18st. pnl
- Nová ríša 16 st. – 525 pnl


STARÁ RÍŠA
- faraón Meni zjednotil Horný a Dolný Egypt – hlavné mesto Memfis
- budovanie pyramíd, závlahových systémov
- rozkvet poľnohospodárstva a remeselnej výroby
- búrili sa remeselníci a roľníci – museli vykonávať práce na pyramídach – ríša sa rozpadla na kraje, úpadok spoločnosti a obchodu
- Nomarkovia rozbili ríšu




STREDNÁ RÍŠA

- podnet na zjednotenie dalo mesto Beze, zjednotiteľ faraón Mentehotep
- ešte väčší rozkvet, upustenie od stavby pyramíd, stavba závlahových kanálov, prieplavov, obchod, výboje
- neschopnosť niektorých faraónov využili Hixovia – expanzívne kmene – zničili Strednú ríšu, mnohé mestá spustošili. Ich nadvláda trvala 2 storočia. Nastal úpadok ríše, Egypt začal uplatňovať kone, získal poznatky o zbraniach.


NOVÁ RÍŠA

- obdobie veľkého rozmachu - Egyptská ríša zaberala veľké územie. Jej vojská ohrozili Chetitskú ríšu - Večná zmluva podpísaná medzi Ramzesom a Chapnušišom v roku 1285 pnl. Prvá medzištátna zmluva – nebola nikdy porušená. Obe strany sa zaväzujú, že nebudú medzi sebou bojovať a v prípade iného útoku si budú pomáhať. - V roku 525 pnl Perzský kráľ Kambyzes porazil Egypťanov a podmanil si Egypt – stal sa súčasťou Perzskej ríše

KULTÚRA, UMENIE, OBJAVY

- písmo – asi od 4.tisícročia pnl – hieroglyfické ( rozlúštil ho Chanpolion ), tzv. Rózecká doska – na nej bol napísaný text klinovým a pod tým gréckym písmom
- astronómia, geometria, matematika – desiatková číselná sústava, kalendár, ktorý mal 365 dní ( 12 mesiacov po 30 dní a ešte 5 dní určených na oslavy )
- lekárstvo – mumifikácia mŕtvych
- krásna literatúra – knihy múdrych rád do života, rozprávky, bájky a povesti
- architektúra – pyramídy, chrámy, mastaby ( murované hrobky z tehál alebo kameňa, v tvare pozdĺžneho zrezaného ihlana )
- sochárstvo – sfingy
- kolosy
- drobné plastiky
- maliarstvo
- egyptský ornament
- Egypťania nepoznali perspektívu
-

OSTATNÉ ORIENTÁLNE CIVILIZÁCIE

STATOVEKÁ INDIA

- patrí k najstarším civilizáciám
- vznikla v povodí riek Indus a Ganges
- 2. pol. 3. tis. Pnl – mestské strediská – harappská kultúra – obrázkové písmo ( dodnes nerozlúštené )
- pol 2. tis. Pnl – vpád indoeurópskych Árijcov, ktorí ovládli celú severnú Indiu ( v priebehu tisícročia )
- vznik centralizovanej ríše v povodí rieky Ganges
- vznik kást : 1.

vládnuca trieda – kňazi- brahmani , hlavná kráľova opora
2. vládnuca trieda – vojaci
3. vykorisťovaná trieda – roľníci a remeselníci
4. najnižšie postavenie - šudrovia – podrobení pôvodní obyvatelia
- brahmanizmus – svojím učením zdôrazňoval rozdelenie soločnosti na kasty, podľa neho mohol každý človek prežiť ďalší život ako príslušník vyššej kasty pokiaľ bude poctivý a poslušný. Inak mal človek prežiť svoj život ako príslušník nižšej kasty, alebo sa jeho duša mala prevteliť do zvieraťa
- bohatá vrstva statkárov, pochádzajúcich z nižších vrstiev – vznik nového náboženstva
- budhizmus – Budha žil v 6. st. pnl. Učil, že človek sa má usilovať o to, aby sa jeho duša po smrti rozplynula a prešla do stavu večnej blaženosti – nirvány
- vytvorili vlastné písmo, desiatkovú sústavu a desať znakov pre číslice
- joga
- rozsaiahle eposy - Mahábharáta 4.st. pnl
- Rámajána 3.st. pnl


STAROVEKÁ ČÍNA

- vznik prvých štátov v povodí Žltej rieky
- 1. pokus o vytvorenie jednotného štátu pol. 2. tis. Pnl.
Vojny medzi štátmi o hegemóniu trvali viac ako 1 tisícročie. Jednotný centralizovaný štát vznikol až koncom 3. stor. pnl. - nepretržitý kultúrny rozvoj
- písmo vzniklo z obrázkového písma
- vznik filozofie taoizmu a konfucionizmu
- taoizmus – kritika spoločenského zriadenia. Odmietal prepych, bohatstvo, odsudzoval násilie, ale aj zákony, obchod – civilizáciu. Ideál – život v prvotnopospolnom období. Nabádal, aby sa každý zmieril s prirodzenou cestou života ( tao ), so svojim osudom.
- Konfucionizmus – tvorca Konfucius ( 551 – 479 pnl. Hlavnou náplňou bola etika, zameraná na zladenie záujmov jednotlivca, spoločnosti a štátu.

- objav výroby hodvábu, papiera, strelného prachu a kompasu

- Veľký čínsky múr


CHETITSKÁ RÍŠA

- vznikla v 2. tis. Pnl na náhornej plošine Kapadólia – nevytvorilo sa poľnohospodárstvo
- chov dobyka bol rozvinutý , ťažba kovov – striebro , meď, železo
- remeselná výroba – spracovanie kovov
- 1800 pnl sa zjednotili pastierske kmene a vytvorili Chetitskú ríšu. Za zakladateľa sa považuje Anittaš. Po ňom tu bolo 28 vládcov. Vláda bola despotická, ale pankuš ( úrad na kontrolu vládcu ) mohol nad panovníkom vyniesť aj rozsudok smrti.
- Chetiti – indoeurópania – neboli pôvodné obyvateľstvo, ale boli prvými čo prenikli do Malej Ázie
- Hlavné mesto - Chaušaš
- 2 druhy písma – hieroglyfické a klinové ( h. rozlúštil Bosser, k. Bedrich Hrozný )
Chetitská ríša mala aj vlastnú ústavu.

- vynašli reliéfy
- kráľ Chapnušiš podpísal Večnú zmluvu s Egyptom
- 2 klinopisné tabule z 15. – 14. stor. pnl – sú chápané ako literárne dielo a dávajú obraz o Chetit. Spoločnosti
- podľahli Asýrčanom

STAROVEKÁ FENÍCIA

- východné porežie Stredozemného mora, z východu ohraničená Libanonským pohorím
- obyvatelia sa živili rybolovom, vyvážali cedrové drevo – obchod
- veľmi vyspelé námorníctvo – pravdepodobne prví, ktorí preplávali Gibraltár
- hospodárske mestské štáty : Tyros, Sidón, Byblos
- zakladali faktórie – prekladové sklady, v ktorých spracovávali nakúpaný materiál, a potom ho predávali za vyššie ceny
- obchodníci z Tyrosu založili r. 813 pnl nové mesto – Kartágo
- platili poplatky Peržanom
- preberali poznatky Star. Orientu
- dali základ námorného obchodu, zostrojovania lodí
- prebrali písmo – z neho vytvorili nové ( 22 znakov, podobné latinskej abecede )
- dali základ purpurovej farbe, kt. vyvážali



STAROVEKÁ PALESTÍNA

- tvorili ju 2 kmene – júdsky a izraelský
- okolo r. 1000 pnl ich zjednotil kráľ Dávid, aby mohli lepšie čeliť častým nájazdom Filištíncov – vznik jednotného kráľovstva
- hlavné mesto Jeruzalem
- 2. panovník Šalamún znamenal pre Palestínu veľa. Po jeho smrti sa Palestína rozpadla r. 935 pnl na Izraelské a Judské kráľovstvo. Izraelci sa nevedeli ubrániť nájazdom ostatných kmeňov – 8. stor. pnl – Izraelské kráľovstvo sa rozpadlo
- v Palestíne - monoteistické náboženstvo – uznávali jediného boha Jahve
- v povodí rieky Jordán sa rozvíjalo poľnohospodárstvo
- chov dobytka, rybolov, nie obchod

STAROVEKÁ PERZIA

- 558 – 331 pnl
- najmladší staroorientálny štát, ale najmocnejší a najexpanzívnejší
- základ ríše tvorila Iránska náhorná plošina, nevhodná pre poľnohospodárstvo. Usadili sa tu 2 pastierske kmene indoeurópskeho pôvodu ( 2. tis. Pnl ) :Peržania a Médovia
Médovia si podmanili Peržanov, ale v r. 558 pnl príslušník Peržanov, Kyros, zvrhol nadvládu Médov a podmanil si ic. - Peržania sa živili obchodom
- R. 539 pnl dobyli Babylon a podmanili si Mezopotámiu
- Po Kyrosovej smrti nastupuje Kambyzes
- R. 525 pnl dobyli Egypt a postupovali ďalej – Perzská ríša sa rozprestierala od Stredozemného mora po Himaláje a od Čierneho mora po Perzský záliv
- Satrapovia – kráľom určení správcovia a vyberači daní na dobytom území
- Okolo r. 491 sa dostali do veľkého vojnového konfliktu s Gréckom, ktorý trval až do r. 449 pnl
- Náboženstvo – Avesta – posvätná kniha
- totemizmus
- palác v Súzach
- klinové písmo
- armejský, iránsky kalendár
- Médi – spracovanie kovov, chov koňov, zbrane.