V roku 1803 predal Napoleon celú Luisianu USA za 15 miliónov dolárov. (Vtedy bol 3. prezident Thomas Jefferson). Väčšia časť územia bola zalesnená, pretkaná riekami. Američania túto krajinu nepoznali, vydávali sa na prieskumné cesty a hranice svojho štátu neustále posúvali na západ. Niektorí odišli do lesov a obchodovali s kožušinami (najmä s bobrími). Z iných sa stali farmári, ktorí nevedeli pôdu dobre obrábať, rýchlo ju vyčerpali, a preto sa museli často sťahovať. Stretávali sa s rôznymi indiánskymi kmeňmi, od ktorých sa učili pôdu zúrodňovať a pestovať rôzne plodiny (kukuricu). Indiáni, ktorí tam žili sa živili hlavne lovom bizónov a rybolovom. Spočiatku sa voči belochom správali priateľsky, obchodovali s nimi a pracovali pre nich ako vodcovia. Poznali liečivé bylinky, aj kofeín a morfium. Fajkami fajčili tabak. Lovili napr. jelene – lovec si cez seba prehodil kožu zvieraťa tak, aby videl cez očné otvory. Kmene, ktoré sa živili rybolovom si stavali z dreva kanoe z brezovej kôry. Niektoré kmene lovili bizóny najskôr tak, že ich pomocou ohňa zahnali na útesy alebo do ohrád a pascí, kde ich zabíjali. Neskôr už používali pri love kone a zbrane, ktoré získali od belochov. Vydedenci
Prisťahovalci Indiánov pokladali za menejcenné bytosti, boli to pre nich nemorálni neznabohovia a divosi. Tento názor sa zrodil vo východných oblastiach, kde belosi bojovali s Indiánmi po celé generácie už pred tým, ako Amerika kúpila Louisianu. Pri obchodovaní belosi Indiánov zväčša klamali, okrádali, ťažili z konfliktov medzi jednotlivými kmeňmi. Vyháňali Indiánov z ich území. Indiáni, ktorí mali s belochmi zlé skúsenosti, útočili na belochov, aby sa pomstili, no niekedy prepadli a usmrtili aj mierumilovných belochov. Indiáni belochov „skalpovali“ a vysušenými „skalpmi“ si ozdobovali odevy, stany, chatrče. Anglický prírodovedec Peter Farb sa domnieva, že skalpovanie nie je pôvodný indiánsky zvyk, ale že ho v Amerike začali uplatňovať belosi východných kolónií. Za každého zabitého indiána vyplácali koloniálne úrady finančnú odmenu a skalp mal hodnotu dôkazu. V polovici 19. storočia západ zaplavili vojaci, lovci, zálesáci, zlatokopi, vznikali železnice, osady kolonistov, belosi vyhubili stáda bizónov, armáda brutálnou silou odpor indiánov a zvyšky vyhnala do rezervácií na chudobnej a bezcennej pôde.