Krížnik Potemkin

Posledným Cárom v Rusku v rokoch 1894-1917 bol MIKULÁŠ II. ktorý pri nástupe na trón vyhlásil neporušitelnosť samovlády(absolutizmu) Ruské územie bolo onrovské. Siahalo od Baltského mora až na Kamčatku. Do Ruska patrilo Fínsko a východné Poľsko Varšavou. Cár zosilnil i koloniálny útlak,čo vyvolalo viaceré vzburi v strednej Ázií, ktoré ľahko ruské vojská potláčalo.

R. 1896 Rusko od Číny získalo Liatúnsky poloostrov s prístavom Poot Artur. Tak sa dostalo k Čínskemu moru a tu sústredilo svoju tichomorskú námornú flotilu.

V noci 9 feb. 1904 japonské lode bez vypovedania vojny prepadli Port Artur a zničili neschopné ruské ľodstvo.Rusko kapitulovalo a Japonsku odovzdalo Južný Sachalin.Vo vojne s Jonskom sa prejavila neschopnosť Ruska V Rusku začali veľké demonštrácie a nepokoje,najmä u robotníctva.Cár sa naľakol generálneho štrajku a 17.okt. 1905 vydal manifest,ktorý mal zmierniť napätie v Rusku Cár sa spoliehal na armádu,ale nepokoje vládli i v armáde.V armáde vládli stredoveké pomery,dostojníci bili a kruto trestali vojakov. V júni 1905 došlo na krížniku Potemkin v Čierno mori.Vojakom-námorníkom dávali jesť plesnivé potraviny a surovo ich trestali. Vojaci sa na lodi vzbúrili a plávali do prístavu Odessa na Kryme,kde bol generálny štrajk.Týžden sa ľod plavila pod červenou revolučnou zástavou.

Nedostatok potravín,uhlia a zlá podpora z pevniny donútili ľod pristáť na rumunskom pobreží.Námorníkov Rumunsko vrátilo Rusku.Časť námorníkov dal cár popraviť a ostatných poslali do vyhnanstva na Sibír.