Storočná vojna

STOROČNÁ VOJNA
1337 - 1453
Najväčšsi bitky: 26.8.1346 – Kreščak (Crézy)
19.9.1356 – Poitiers
25.10.1415 – Azincourt
8.5.1429 – Orléans
19.7.1429 – Patay
ďalšie bitky: 1340 – Ecluse (námorná – A získali Lamanš)
1342 - Morlaix
1345 – Auberoche
1346 – St. Pol de Léon

príčina:Vojna vypukla r. 1328 úmrtím Karola IV.,vymreli ním Kapetovci (po sebe nechal len dcéry a sálsky zákonník nedovoľoval nástupníctvo po praslici).O trón sa uchádzali:
-Filip IV. Pekný – bratranec zosnulého kráľa, obsadil Guyenne a tým rozpútal konflikt
-Eduard III.- syn Izabely Francúzskej
Baróni vybrali Filipa a to Angličania neprijali
pribeh:
1337-1360-Eduard III. vyhrával všetky bitky proti Filipovi IV,neskôr proti Jánovi II. Dobrému. r.1360 Francúzsko podpísalo dohodu v Brétigny, stratili 1/3 územia (celý JZ a Calois)
1360-1380-Karol V. Múdry získal takmer všetky územia späť
1422 – vo Fr. 2 králi - anglický Henrich VI. a francúzsky Karol VII.
1430-1453 – Jana z Arcu,obsadila Orléans, umožnila vysvätenie Karola VII.v Remeši, …
pomery v A a vo F:
Francúzsko bolo najväčším a najviac prosperujúcin štátom Európy, s približne 20.mil. obyvateľmi a mocou feudálnej šľachty pripravenej k boji.V porovnaní s ním malo Anglicko 4 mil. obyv. malú skupinu vojenskej šľachty a v Európe žiadnu vojenskú povesť.Takéto porovnanie je však zavádzajúce. Anglicko bolo štátom oveľa centralizovanejším a jeho vysoko profesionálni vojaci so skvelými veliteľmi mali už skúsenosti z bojov so Škótmi.


Bitka pri KREŠČAKU
Výprava Eduarda III.sa r.1346 vylodila a pochodovala nerušene Normandiou.Dobyli pár miest a šli na sever, kde sa mali stretnúť s flámskými spojencami.V pätách im však boli Francúzi, a tak sa premiestnili k lesu pri Kreščaku, zaujali obrannú pozíciu a čakali na fr. útok.
priebeh: Francúzmi najatý žoldnieri – janovskí strelci z kuší boli v prvej línii a za nimi postupovali fr. ťažkoodenci na koňoch.Janovčania pod paľbou ang. luko a delostrelcov spanikárili a chceli utiecť.To však nahnevalo Filipa a volal: „Zabite tých úbožiakov, pretože blokujú naš postup a nie sú nám k ničomu!“
Nasledovala neuveriteľná scéna, keď kráľov brat zabíjal utekajúcich janovčanov.
výsledok: Počas celej bitky fr.

velitelia nepreukázali vôbec žiadny zmysel pre taktiku.Zaútočili síce až 15-krát, ale po veľkých stratách museli ustúpiť.Padol aj slepý český kráľ Ján Luxemburský, 1542 pánov a rytierov a tisíce pešiakov.
Po bitke pri Kreščaku získali Angličania hlavne prístav Calois, ktorý im poskytol na pevnine akési nástupište na neskoršie invázie.Ešte dôležitejšie však bolo, že Anglicko sa stlo uznávanou vojenskou mocnosťou.



Bitka pri AZINCOURTE
Rozhodnutie viesť tútobitku sa zrodilo na fr. strane.Angličania sa vylodili na normandskom pobreží a stiahli sa, a vtedy ich napadli Francúzi.
Azincourtské bahno – Úzka Azincourtská planina (1x4m) sa po daždi zmenila na bahno, v ktorom sa preťažené kone len ťažko pohybovali a fr.rytieri museli bojovať pešo.Ich chybné manévrovanie spôsobilo, že ang.lukostreci získali prevahu.Rozpútal sa masaker a Francúzi sa ocitli v krvavom zmätku.
výsledok: Na angl.str. padlo 1500 mužov a na fr. 5000 – takmer všetci predstavovali politickú a spoločenskú a administratívnu elitu kráľovstva.
Celú katastrofu ešte zhoršila občianska vojna, ktorá zúrila medzi 2 šľachtickými časťami Francúzska- medzi Burgunďanmi (strýkovia kráľa) a Armagnakmi (obrancami jeho brata – vojvodu Orleánskeho zabitého 1407)
Konflikt vyvrcholil r.1419 vraždou Jána Nebojácneho, vojvodu z Burg.Ukončená bola podpisom Arraskej mier. zmluvy r.1435.


Bitka pri ORLÉANS
5 000 vojakov vedených šľachticom Thomasom de Montacute zo Salibury začalo obliehať ľudnaté mesto Orléans na rieke Loire.Pokiaľ by Orléans padlo, Francúzsko by úplne zmizlo z mapy nezávislých kráľovstie.Mesto sa stalo symbolom fr. odporu voči ang. nadvláde. Situáciu však zmenili 2 udalosti:
-šľachtic zo Salibury, ktorého meno vzbudzovalo u F hrôzu, bol zabitý úlomkom pri obliehaní
-Jana z Arcu – jej osudom bolo zachrániť Francúzsko pred Angličanmi
Keď sa Jana dostala do Orléansu, sama sa hneď ujala nedostatočnej obrany mesta.Viedla tiež útok proti ang. pozíciám, pri ktorom bola ťažko ranená šípom do krku.Mesto sa jej podarilo zachrániť.
Prostredníctvom Janinho úsilia získalo Francúzsko úctu samo k sebe a vojaci sa naučili opäť si veriť.
Ukončenie obliehania Orléansu sa stalo rozhodujúcim momentom storočnej vojny.


Bitka pri PATAY
Francúzsky velitelia žiadali božskú Janu o pomc.Tá im poradila aby jednoducho na Angličanov zaútočili priamo.Tak sa aj stalo a mesto získali Francúzi späť.Odrazu sa mesto za mestom vzdávalo fr. vojsku pri postupe na sever.(vzdali sa aj biskupské mestá Troyes, Chartres a Remeš).



JANA Z ARCU
30.mája 1431 vystúpila na hranicu pripravenú na námestí Vieux Marché v Rouene mladá pastierka, ktorá sa stala bojovníčkou: Jeanne d´Arc mala 19 rokov
Najväčší podiel na jej odsúdení a poprave mali Angličania, ktorí ju nenávideli.Keď nastal vo vojne zvrat (Jana prinútila Angličanov opustiť obsadený Orléans), vyhlásili, že Jana nie je posol Boží, ako ona sama tvrdí, ale bosorka.Riadila sa hlasmi svojich svätcov a svätíc (sv.Michal, sv.

Margaréta a sv. Katarína).
Jana bola dedinčanka bez vzdelania, pásavala otcovo stádo.V 14 rokoch pocítila, že je povolaná oslobodiť Francúzsko spod anglickej nadvlády a presvedčila svojho pána, aby ju zaviedol ku kráľovi.Prvýkrát sa vyznamenala v boji o Orléans.
Po oslobodení Orléansu nasledovalo pomazanie kráľa Karola VII. 17.júla odprevadili rytieri kráľa do Remeša, odrážajúc po ceste útoky Angličanov.Tento obrad mu v daných zložitých okolnostiach dodal potrebnú – dovtedy chýbajúcu – dôstojnosť.
V septembri sa pokúsila oslobodiť Paríž, ale pre nedostatok podpory nemala úspech.V máji 1430 bola v Compiegnes so smiešne malou armádou, tam ju zajal istý burgundský šľachtic a neskôr ju predal Angličanom.
Jana bola usvedčená z klamstva.Záležitosti sa ujala cirkev na čele a Pierrom Cauchonom, arcibiskupom z Beauvais.Angličania dali jasne najavo, že si želajú jej smrť, na prvý raz sa trest smrti nevyslovil.
Proces trval 4 mesiace- od januára do mája 1431.Sudcovia na Janu vyvíjali nepretržitý nátlak, vyhrážali sa jej mučením, no trpela najmä tým, že nemala prístup na omše.Bolo vskutku nemožné vydržať takýto tlak.24 mája 1431 bola Jana vyhlásená za kacírku, rozkolníčku, mala zaplatiť veľkú pokutu a bola odsúdená na doživotné väzenie.No ona si opäť obliekla mužský odev na znak toho, že sa odmieta podrobiť.Tri dni nato - 30.mája 1431 – vystúpila na hranicu.

Vojna medzi Anglickom a Francúzskom trvala takmer celé storočie a obe krajiny si už želali mier (počas jej trvania sa vystriedalo zopár prímerí), vyjednávanie sa však mohlo začať až vtedy, keď vyhasne aj posledné bojové nadšenie.Janina bojachtivosť Karola VII. vlastne obťažovala, aj keď ju spočiatku využíval.A to je v podstate pravá príčina Janinho odsúdenia: aj keď rozsudok vyriekli Angličania, Francúzi neurobili nič, aby tomu zabránili.