Na začiatku 17.stor. sa Európa rozdelila na dva tábory: katolícky a protestantský. Panovníkom nešlo hlavne o vieru,ale aj o politickú moc. Protestanti chceli zabrániť rozpínaniu katolíckych Habsburgovcov. Boje prebiehali v celej Európe, aj v krajinách koruny českej. V r. 1612 nastúpil na cisársky trón Matej (brat Rudolfa II.) V bojoch proti cisárovi a pápežovi mohol rátať aj s pomocou Anglicka,Švédska a iných protestantských štátov Európy a hlavne s protestantaskou Úniou. Situácia v Európe bola veľmi napätá. Vojna,do ktorej sa potom postupne zapájali aj ďaľšie krajiny, vypukla potom, keď 23.mája 1618 české protestantské stavy násilne vnikly do českej kancelárie na pražskom Hrade a vyhodili z okna dvoch cisárskych miestodržiteľov. Na jednej strane boli české stavy na čele s Fridrichom Falckým, na druhej katolícka strana s účinnou pomocou od ostatných katolíckych spojencov. Spočiatku vojny boli sily vyrovnané, no v českom stavovskom tábore nastali ťažkosti. Hlavnou príčinou bolo nedostatok peňazí. Na jeseň 1620 prekročili cisárske a ligistické vojská južné Čechy, stavovské vojsko muselo ustúpiť. Pri dobre opevnenej Prahe mohli počkať na posily z Uhorska a Moravy. 8. novembra 1620 sa na Bielej hore pred Prahou postavili oproti sebe dve vojská. Česká stavovská armáda pod vedením nemeckého kniežaťa Kristiána z Anhaltu mala 21 000 mužov, mohla zaútočiť ešte na neposilnené katolícke vojsko, no zaváhali. Neskôr sa ku katolíckemu vojsku, pod vedením generála Tillyho, pripojila cisárska armáda vedená generálom Buquoyom. Táto armáda mala spolu viac ako 25 000 dobre živených a platených vojakov. Hlavné vedenie prevzal Maximiliám Bavorský. Kôli hustej hmle stáli obidve armády zatiaľ nečinne a keď sa hmla naobed rozplynula, začalo cisárske vojsko útok. Ľavé krídlo stavovskej armády vydržalo len jeden útok a dalo sa panický útek. O protiútok sa pokúsila aj česká jazda,ale tú aj s pravým krídlom porazili. Celá armáda sa dala na útek. Iba žoldnieri najatí za peniaze moravských stavov pod vedením grófa Šliku, zostali pri zverníku pred Hvězdou. Moravský peší pluk nemali kam utiecť a tak začal boj, muž proti mužovi. Po veľkých stratách sa vzdali a veliteľ odovzdal meč nepriateľovi. Po tejto nie dlhej,ale významnej bitke nastal úplný rozpad celého povstania. Praha sa vzdala, Fridrich utiekol a chýbali nový spojenci. Opadol záujem protestantskej Eúrópy o české záležitosti. Neskôr vznikla legenda o statočných Moravanoch, ktorí do jedného položili svoje životy za českú vec.

Môj názor:
Chyba bola,že Anhalt váhal a nezaútočil skôr ako prišli súperovi posily. Aj keď moravskí žoldnieri bojovali do posledných síl,mohli sa do bitky zapojiť skôr, a nie čakať v zálohe pri zverníku. Toto všetko ovplyvnilo výsledok bitky, po ktorej bolo utlačené protestantské hnutie. Praha by sa nevzdala a do bojoch proti katolíckej Európy by sa aj väčšou mierov pridali ostatné protestantské štáty Európy.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Čierny den na Bielej hore