Počas svojho pôsobenia sa dostávala do konfliktov s katolíckymi spolkami, v ktorých už nevidela význam. Tieto polit. združenia a strany oragnizovali i štrajky, ktorých zámerom bolo zvýšenie miezd a zabezpečenie sociálnych istôt. Častokrát však boli potlačené, niekedy i s obetiami na životoch. Asi najhoršie dopadol štrajk slovenských baníkov v septembri roku 1897, kedy bolo postrieľaných až 21 Slovákov a 40 bolo zranených. Nazýva sa „lattimerská masakra“. Kultúrny život nespočíval len v organizácii spolkov ale i iných inštitúcií, akými boli napríklad školy, divadlá, športové oddiely atdˇ. Školy vznikli najprv pri farách, ktoré viedli slovenskí kňazi, medzi ktorými boli i už zmieňovaní Š. Furdek a P.V. Rovnianek. Pri týchto školách vznikli i detské spevokoly, divadelné súbory a iné krúžky. Divadlá boli na ochotníckej báze a hrali hry od slovenských autorov. Najznámejším súborom bola Sovenská divadelná spoločnosť. Ďalšou formou kultúrneho prejavu Slovákov a Spojených štátoch bola literárna a publikačná činnosť. Vznik slovenských novín a časopisov nebol komplikovaný. Na založenie novín alebo časopisu bola potrebná len malá finančná čiastka. Táto činnosť bola veľmi obľúbená, o čom svedčí i počet novín a časopisov. Na prelome 19. a 20. storočia ich už bolo okolo 230. No až dve tretiny však zanikli už počas prvého roka svojho pôsobenia. Vznik novín a časopisov je úzko spätý so vznikom spolkov organizácií, pretože tieto publikácie boli často úradným orgánom konkrétnych spolkov v Spojených štátoch. To znamená, že v nich boli publikované názory a činnosti danných spolkov. Ovplyvňovalo to aj charakter jednotlivých novín a časopisov. To malo často za následok, že sa vzájomne v novinách a časopisoch kritizovali a vystupovali proti sebe. Ďalšou nevýhodou bol ich veľký počet, čím sa stávali nekvalitné, a to aj preto, že ich viedli ľudia, ktorý nemali s publikovaním žiadne skúsenosti. V tejto činnosti bola len málo zastúpená beletria. Vydávanie tlače podporilo aj založenie Slovenskej tlačiarne v Clevelande Štefanom Furdekom. Prvým litograficky tlačeným časopisom bol Bulletin. Bol vydávaný od roku 1885. Medzi novinami dominovali Amerikánsko-slovenské noviny. Boli vydávané najdhlšie zo všetkých , a to v období 1886 – 1914 , a do roku 1910 bol úradným orgánom Národného slovenského spolku. No nechýbali ani humoristické časopisy, ako napríklad Rarášek,Čarodejník alebo Šašok. Najviac zastúpené boli však katolícke noviny a časopisy. Najznámejšie boli Katolícke noviny a Katolícky sokol.
Činnosť Slovákov v Spojených štátoch bola sledovaná i z Rakúska-Uhorska.