Vysťahovalectvo v Spojených štátoch - spolky, organizácie a noviny

Počas vysťahovalectvo Slovákov do Spojených štátov amerických na prelome 19. a 20. storočia sa slovenskí vysťahovalci usadzovali v štátoch ležaicich atlantickom pobreží, t.j. Pensylvánia, Ohio, Michigan, Illinois, New Jersey, New York a Minnesota.
Medzi týmito štátmi dominuje jednoznačne Pensylvánia, v ktorej sa usídlila najpočetnejšia časť slovenských vysťahovalcov. Slováci v Spojených štátoch amerických mali v prvých vlnách vysťahovalectva veľmi neprizanivé podmienky a taktiež zamestnanie. Zväčša to boli baníci, hutníci, drevorubači atď. Je to logické vyústenie vzdelanosti a inteligencie slovenského národa. Tieto zamestnania nezaručovali soc. istotu, bezpečnosť a taktiež ani kvalitnú mzdu. Častokrát došlo pri práci k úmrtiam alebo ťažkým zraneniam. V spojených štátoch totižto ešte nefungoval kvalitný sociálny systém. Ako jednotlivci by Slováci nemohli využiť šancu, ktorá v Rakúsko-Uhorsku nebola, a ňou je sociálny postup. Preto v týchto nevyhodných podmienkach bolo nevyhnutná vzájomná spolupráca nielen v profesionálnom ale i osobnom živote. Prvou formou spolupráce slovenských vysťahovalcov v Spojených štátoch boli podporné a katolícke spolky, ktoré však fungovali ešte na regionálnej úrovni, teda v rámci obce, mestskej štvrti alebo dištriktu. Prvým takýmto spolkom, o ktorom je písomna zmienka, bol „Perši uhersko-slovensky v nemoci podporujuci spolek“. Bol založený v New Yorku v roku 1883. Aj v tomto má štát Pensylvánia dominantné postavenie, pretože v tomto štáte bolo najviac spolkov a organizácii. Napríklad v roku 1893 bolo z celkovo 277 spolkov až 148 práve v Pensylvánii. Tieto spolky vznikali podľa vzoru inonárodných už existujúcich spolkov, najmä českých a poľských. Úlohou týchto spolkov bolo vzdelávať Slovákov, oboznamovať ich s iným spôsobom života, poučovať o zákonoch a zlepšovať ich v anglickom jazyku, ktorého ovládanie bolo nevyhnutné pre styk s pracovným trhom, úradmi a ostatným okolím. Tieto spolky však častokrát vyzdvihovali potrebu zachovania si rodného jazyka, zvykov a obyčajov, čo bolo zároveň ich ďalšou úlohou. Veľké oživenie slovenského spoločenského života v Spojených štátoch priniesli predovšetkým príchody dvoch najvýznamnejších slovenských dejateľov, ktorými boli Štefan Furdek a Pavol Víťazoslav Rovnianek
Š. Furdek sa vysťahoval do Spojených štátov v roku 1883 a P.V. Rovnianek v roku 1888.

Obaja nemohli kvôli ich národnouvedomovacím myšlienkam a činnostiam doštudovať teológiu v Rakúsko-Uhorsku a tak museli štúdia ukončiť až v Spojených štátoch. Obidvaja videli nutnosť vytvorenia nadregionálneho spolku s vyššou pôsobnosťou. Dovŕšením snáh o vytvorenie takéhoto spolku bolo založenie Národného slovenské spolku. Bol založený v roku 1890 v Pittsburghu (Pensylvánia) a predsedom sa stal P.V. Rovnianek. Jeho úlohou bolo podľa neho vzdelávať, prebudiť a podporiť bratov v starej vlasti a oslobodiť Slovensko. Už v prvom roku svojho pôsobenia dosiahol počet jeho členov až 60 000. Ďalším významným spolkom bola. Prvá katolícka slovenská jednota. Založená v Clevelande (Ohio) v roku 1890. Jej prvým predsedom bol Štefan Furdek a tento spolok dosiahol dokonca až 100 000 členov. Kládol dôraz na národno-kultúrne potreby Slovákov. Neskôr páni Furdek a Rovnianek svoje sily spojili a v roku 1893 zakladajú Maticu slovenskú v Amerike, pri ktorej založení posielajú Slovákom v Rakúsko-Uhorsku telegram s názvom „Vzkriesená Matica pozdravuje Slovákov.“ Matica slovenská v Amerike mala značné finančné problémy, kvôli ktorým nemohla splniť svoju úlohu, ktorou malo byť najmä publikovanie. Zanikla v roku 1904. Snaha o utvorenie nadregionálnej organizácie však naďalej trvala a v roku 1907 znova páni Furdek a Rovnianek zakladajú v Clevelande Slovenskú ligu. Bola strešnou spolkovou organizáciou v Spojených štátov. Neskôr sa stali všetky spolky jej kolektívnymi členmi. Jej prvým predsedom sa stal Štefan Furdek. V období prvej svetovej vojny bola jediným predstaviteľom amerických Slovákov na medzinárodnej scéne. Bola veľmi významná v národnooslobodzovacích akciách a pri vzniku prvej Československej republiky. Vydala dva dôležité dokumenty : Clevelandská dohoda a Pittsburská dohoda. V týchto dokumentoch bola vyjadrená myšlienka podpory vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Niektoré spolky však nezostali len pri svojich pôvodnych zámeroch a prerástli až do politických združení. Tieto združenia boli zväčša ľavicovo orientované. Ľavicové myšlienky v tých časoch veľmi silneli, podporovali najslabšie sociálne skupiny a robotoníkov, čo sa týkalo samozrejme i Slovákov. V roku 1902 vznikol spolok Rovnosť ľudu, ktorý bol socialisticky orientovaný. Z neho vznikla neskôr Česko-slovenská robotnícka strana a sa stal súčasťou Socialistickej strany Spojených štátov. V tom čase vznikli i iné taktiež socialisticky oreintované. Boli nimi napríklad Voľnosť alebo Slovenský robotnícky spolok. V roku 1911 bola založená Slovenská socialistická strana v Amerike. Tá vznikla fúziou socialisticky oreintovaných spolkov.

Počas svojho pôsobenia sa dostávala do konfliktov s katolíckymi spolkami, v ktorých už nevidela význam. Tieto polit. združenia a strany oragnizovali i štrajky, ktorých zámerom bolo zvýšenie miezd a zabezpečenie sociálnych istôt. Častokrát však boli potlačené, niekedy i s obetiami na životoch. Asi najhoršie dopadol štrajk slovenských baníkov v septembri roku 1897, kedy bolo postrieľaných až 21 Slovákov a 40 bolo zranených. Nazýva sa „lattimerská masakra“. Kultúrny život nespočíval len v organizácii spolkov ale i iných inštitúcií, akými boli napríklad školy, divadlá, športové oddiely atdˇ. Školy vznikli najprv pri farách, ktoré viedli slovenskí kňazi, medzi ktorými boli i už zmieňovaní Š. Furdek a P.V. Rovnianek. Pri týchto školách vznikli i detské spevokoly, divadelné súbory a iné krúžky. Divadlá boli na ochotníckej báze a hrali hry od slovenských autorov. Najznámejším súborom bola Sovenská divadelná spoločnosť. Ďalšou formou kultúrneho prejavu Slovákov a Spojených štátoch bola literárna a publikačná činnosť. Vznik slovenských novín a časopisov nebol komplikovaný. Na založenie novín alebo časopisu bola potrebná len malá finančná čiastka. Táto činnosť bola veľmi obľúbená, o čom svedčí i počet novín a časopisov. Na prelome 19. a 20. storočia ich už bolo okolo 230. No až dve tretiny však zanikli už počas prvého roka svojho pôsobenia. Vznik novín a časopisov je úzko spätý so vznikom spolkov organizácií, pretože tieto publikácie boli často úradným orgánom konkrétnych spolkov v Spojených štátoch. To znamená, že v nich boli publikované názory a činnosti danných spolkov. Ovplyvňovalo to aj charakter jednotlivých novín a časopisov. To malo často za následok, že sa vzájomne v novinách a časopisoch kritizovali a vystupovali proti sebe. Ďalšou nevýhodou bol ich veľký počet, čím sa stávali nekvalitné, a to aj preto, že ich viedli ľudia, ktorý nemali s publikovaním žiadne skúsenosti. V tejto činnosti bola len málo zastúpená beletria. Vydávanie tlače podporilo aj založenie Slovenskej tlačiarne v Clevelande Štefanom Furdekom. Prvým litograficky tlačeným časopisom bol Bulletin. Bol vydávaný od roku 1885. Medzi novinami dominovali Amerikánsko-slovenské noviny. Boli vydávané najdhlšie zo všetkých , a to v období 1886 – 1914 , a do roku 1910 bol úradným orgánom Národného slovenského spolku. No nechýbali ani humoristické časopisy, ako napríklad Rarášek,Čarodejník alebo Šašok. Najviac zastúpené boli však katolícke noviny a časopisy. Najznámejšie boli Katolícke noviny a Katolícky sokol.
Činnosť Slovákov v Spojených štátoch bola sledovaná i z Rakúska-Uhorska.

A to nielen zo strany Slovákov ale i z vládnucich kruhov. Tá vystupovala proti aktivitám Slovákov v Spojených štátoch. A to tak, že cenzúrovala tlač, ktorá dochádzala v Spojených štátov na územie Rakúska-Uhorska. Vládnuce kruhy dokonca finančne dotovali noviny pod názvom Zástava, ktorý útočil na slovenských národno-kultúrnych predstaviteľov a mal otupiť slovenské národne aktivity v Spojených štátoch.
Život Slovákov v Spojených štátoch výstižne charakterizoval významný dejateľ K. Čulen, keď povedal: „Nikde nebolo Slovákom tak dobre ako v Amerike, ale nikde netrpeli toľko ako v Amerike.“ Charakterizuje to podmienky v akých Slováci žili, ale i napriek tomu nezanevreli na svoju domovinu a pôvod. Aj napriek tvrdej práci, na ktorú bola väčšina Slovákov odkázaná, sa dokázali venovať aj národno-kultúrnym činnostiam, čím dokázali, že im národná hrdosť nie je cudzia. Nezabudli na to ani v dôležitých chvíľach, ktorou bolo napríklad vydobytie si možnosti prihlásenia sa k slovenskej národnosti pri ščítaní ľudu v Spojených štátoch, ktorá im mala byť pôvodne odopretá.