Napokon boli zúbožení Švédi predaní do otroctva v rôznych častiach ostrova. Keď boli neskôr zachránení bratmi Clausenovými, ktorí boli obchodníkmi z s tabakom z Rotterdamu a ktorí sa o osude svojich rodákov dozvedeli z lodí, plaviacich sa z Karibiku žilo z pôvodnej skupiny 24 ľudí už len päť. Lekár Johan Rudberus, dve ženy a dv deti. Dve ženy a jedno dieťa zomreli čoskoro po vykúpení z otroctva. Mladšie dieťa bolo odovzdané do starostlivosti jednej Francúzsky, no čoskoro tiež zomrelo. Do Európy sa napokon v roku 1651 vrátil iba Rudberus ako posledný z 19 osôb, ktoré z Kattanu prežily. Osud tejto lode spečatil aj osud švédskej kolónie na rieke Delaware. 8.5.1651 zakotvila necelých päť kilometrov od Fort Christina holandská loď. Printzovi sa ju ešte podarilo obratným manévrovaním "koloniálnych" plavidiel zahnať na more, no už o mesiac sa v zúboženej holandskej osade Fort Nassau objavilo 120 holandských vojakov. Zároveň z Nového Amsterdamu vyplávala "flotila" jedenástich holandských plavidiel, ktorá sa plavila proti prúdu Delaware a ostreľovala švédske osady. Holanďania sa vylodili na západnom brehu rieky a len 9 kilometrov od Fort Christina vybudovali novú pevnosť Fort Casimir, ktorú vyzbrojili 12 delami. Stará Fort Nassau bola zbúraná. Holandský guvernér Stuyvessant nechal zničiť všetky švédske hraničné stĺpy. Švédska kolónia bola tak odrezaná od vodného spojenia so Švédskom. Švédsky guvernér Printz bol nútený opustiť rad pevnôstiek v okrajových oblastiach kolónie a sústrediť zostávajúcu hŕstku vojakov do pevnosti Fort Christina. Nespokojnosť kolonistov s podmienkami v kolónii vyvrcholila na jeseň 1652. Kolonisti sa proti guvernérovi vzbúrili a obvinili ho z viacerých prečinov. Printz zareagoval rýchlo a tvrdo. Vodcu vzbúrencov Andersa Jonssona dal zatvoriť a obvinil ho zo zrady. V auguste 1653 bol Jonsson popravený. Ani to však nepomohlo potlačiť vzburu. Pritnz bol už v októbri 1653 nútený opustiť kolóniu. Novým guvernérom sa stal Printzov švagor Johan Papegoja, ktorý však pokračoval v Printzových šľapajách. Zlé podmienky v kolónii nevydržalo približne 15 kolonistov, ktorí požiadali Angličanov o povolenie stať sa anglickými poddanými. Ich prosbe bolo vyhovené a tak kolonisti odišli z Nového Švédska do Virginie. Rozzúrený guvernér Papegoja za nimi vyslal Indiánov, ktorí sa vrátili s dvoma odseknutými hlavami. Zvyšok utečencov však do Virgínie dorazil. Zdalo sa, že švédska kolónia v krátkom čase úplne zanikne.