17.storočie znamená predovšetkým mohutný rozmach v osídľovaní rozsiahlych oblastí Severnej i Južnej Ameriky. Každá z vtedajších európskych mocností si chcela utrhnúť čo najväčší kus z toho obrovského rohu hojnosti, ktorý Amerika ponúkala. Španieli, Angličania, Francúzi aj Holanďania sú nám všeobecne známy. Málokto však vie, že o kolonizáciu v Severnej Amerike sa pokúšalo istý čas aj Švédsko, ktoré bolo v tom čase na vrchole európskej politiky.

Prvá švédska výprava do Novej zeme vyrazila cez more v roku 1638. Vládne kruhy vo Švédsku si dobre uvedomovali, že náskok ostatných veľmocí, usídľujúcich sa v Severnej Amerike je príliš veľký na to, aby si Švédi mohli dovoliť podobný násilný postup pri zaberaní pôdy, ako to všeobecne robili Angličania, Španieli či Francúzi. Svoj kolonizačný experiment preto postavili na spolupráci s domorodcami. Dve švédske lode - Calmare Nyckel a Fagel Grip - ktoré dorazili začiatkom roku 1638 k brehom rieky Delaware v dnešnej Pennsylvánii boli vrchovato naložené tovarom, zakúpeným v Holandsku na výmenný obchod. Na palubu Calmare Nyckel bolo pozvaných päť náčelníkov, od ktorých Švédi "kúpili" kus zeme, ktorý pomenovali Nové Švédsko (Nova Suecia). Na výbežku nad riekou Delaware začali Švédi ihneď budovať pevnosť, obohnanú hlineným valom a palisádou, ktorú nazvali podľa švédskej kráľovnej Fort Christina. Do pevnosti postavili niekoľko diel z lode Calmare Nyckel. Aj keď bola kolónia Nové Švédsko spočiatku spoločným švédsko-holandským podnikom, čoskoro nastali problémy s Holanďanmi z iných kolónií. Novú pevnosť čoskoro objavili Holanďania usadení viac na sever, v kolónii Nové Nizozemsko a začali protestovať proti zaberaniu územia, ktoré pokladali za výsostne nizozemské. Veliteľ švédskej výpravy Minuit však ich protesty rázne odbyl a naďalej pokračoval v budovaní kolónie. Napokon bola zakreslená mapa územia, obe lode zdvihli v júni 1638 kotvy a odplávali do Švédska. V novej kolónii zostalo 25 mužov: veliteľ pevnosti Mans Nilsson Kling, komisionár Hendrick Huygen, tlmočník, 21 vojakov, jeden čierny otrok a jeden roľník. Calmare Nyckel bola pri spiatočnej plavbe poškodená búrkou, v ktorej bol zahynul aj veliteľ expedície Minuit. Aj napriek poškodeniu sa jej podarilo doplávať aj s nákladom tabaku do Goteborgu.