Veľa vtedajších hviezd NHL vstúpilo do kanadských ozbrojených síl a počas vojny slúžilo. Odchod hráčov síce nezapríčinil pozastavenie súťaže, ale jej kvalita zákonite poklesla.
Počas vojny sa počet účastníkov ustálil na šestke a členské tímy začali nazývať Pôvodnou šestkou. Generálny manažéri, ozajstní športoví architekti týchto týmov, sa po zásluhe stali rovnakými hrdinami ako sami hráči.
Do 50. rokov vstúpila liga s obnoveným registrom talentov, stabilizovanou členskou základňou a pôsobivou koncepciou hokejovej hry.

Celková kvalita hokeja vzrástla, no dva tímy predsa len prevyšovali konkurenciu o hlavu. Boli to Detroit Red Wings a Montreal Canadiens. V desiatich z jedenástich ročníkov v rokoch 1950-60 získali Stanleyho pohár Canadiens, vo finále hrali desať ráz za sebou a v rokoch 1956-60 získali trofej päťkrát po sebe.
Počnúc ročníkom 1948-49 a končiac sezónou 1954-55, obsadil klub Detroit Red Wings prvú priečku v základnej časti sedemkrát za sebou a v týchto rokoch, charakterizovaných vynikajúcimi výkonmi, dovŕšil svoju skvelú éru aj ziskom štyroch Stanleyho pohárov.
Red Wings začali budovať tím okolo postavy Gordieho Howea, prezývaného Mr. Hockey (Pán Hokej), úspešného strelca a fyzicky skvele disponovaného borca s legendárnym rafinovaným bleskovým, hoci čiastočne zákerným ťahom, keď súpera často uzemnil úderom svojich silných lakťov.
Vodcom Canadiens bol zasa Maurice (Rocket) Richard, vášnivá hviezda s horúcou hlavou a neutíchajúcou túžbou po víťazstvách za akúkoľvek cenu. Povrávalo sa, že po prekonaní súperovej modrej čiary sa Mauriceovi rozžiarili oči ako svetielka na výhernom automate a už sa rútil smerom k bránke a gólu.
V semifinále Stanleyho pohára proti Bostonu strelil v roku 1952 jeden zo svojich pamätných gólov. Po tvrdom bodyčeku od súperovho hráča Lea LaBina previezli otraseného Richarda napoly v bezvedomí na kliniku haly Forum, aby mu zašili nepeknú tržnú ranu na hlave. V závere tretej tretiny za nerozhodného stavu 1:1 sa zjavil na striedačke. S obviazanou hlavou a ešte zjavne otrasený vyštartoval cez celé klzisko, pred bránkou odrazil jednou rukou súperovho obrancu Billa Quackenbusha a s hokejkou v druhej ruke zasunul puk do siete povedľa brankára Jima Henryho.
S takými žiariacimi hviezdami, ako boli Howe a Richard, popularita NHL prudko stúpla a jej príťažlivosť ešte viac zvyšovali televízne prenosy z jednotlivých stretnutí.