V priebehu siedmich rokoch sa tak počet členských klubov strojnásobil, čo zapríčinilo absolútnu vyčerpanosť základne hokejových talentov.
Nedostatok prvotriednych hráčov a nutnosť zaraďovať do zostáv menej skúsených jednotlivcov sa výrazne prejavili počas vrcholnej série prestížnych stretnutí s tímom ZSSR v roku 1972. Kanaďania očakávali, že ich profesionáli, dlhé roky absentujúci na svetových šampionátoch a olympijských hrách, zdolajú Sovietov na hlavu. Boli ale ohromení, keď súper v prvom stretnutí rozdrvil v hale Forum Kanadu 7:3. Sovietsky hokej vedený legendárnym Anatolijom Tarasovom dobehol a v mnohom dokonca predstihol kanadské chápanie hokeja. Toto zistenie šokovalo krajinu, ktorá sa dlhé roky pýšila tým, že vychováva najlepších hokejistov na svete.
Kanada hnaná dopredu národnou hrdosťou, silou charakteru hráča a vôľou po víťazstve síce napokon tesne vyhrala, keď získala štyri víťazstvá, tri razy podľahla a v jednom stretnutí remizovala. Tento priebeh však natrvalo poznačil a pozmenil hokej.
Nie všetky udelené licencie rozširujúcej sa ligy zapustili v nových miestach korene. Tím California Golden Seals (zlatí tuleni) sa v roku 1976 presťahoval do Clevelandu a v roku 1979 sa spojil s Minnesota North Stars (severné hviezdy) prežívajúcimi veľkú krízu. Kansas City Scouts sa v roku 1976 presťahovali do Colorada a neskôr do newjerseyskej štvrte East Rutheford, kde napokon zostali a prijali meno Devils (diabli).
V prvých rokoch éry prijímania nových členov využil vzniknutú situáciu manažér Montrealu Sam Pollock a v 70. rokoch vybudoval novú dynastiu. Vďaka systému farmárskych klubov mali Canadiens viac ako dostatok talentovaných chlapcov a mohli novoprijatým členom, zúfalo hľadajúcim kvalitné posily, ponúknuť v draftoch za vysoké čiastky tak dobrých mladých hráčov, ako aj starnúcich členov základnej zostavy a následne ich v zostave bez väčších problémov opäť nahradzovať.
Prelom dekády bol svedkom ukončenia desaťročnej vojny medzi NHL a WHA dohodou o tom, že všetky štyri kluby, ktoré vo WHA ešte prežívali, prejdú do NHL. Bol to Quebec Nordiques (severania), Hartford Whalers (veľrybári), Edmonton Oilers (olejári) a Winnipeg Jets (tryskáči). Pre tieto kluby to spočiatku nebola výhra, boli takpovediac „ošklbané“ o talenty v dôsledku toho, že drafty nováčikov sa často zmenili na súboje pôvodných členov NHL s bývalými konkurentmi z WHA, navyše v prvých piatich rokoch nemali nárok ani na dolár z peňazí utŕžených za predaj televíznych práv na vysielanie ligových zápasov.
Quebec Nordiques pristupovali k filozofii výberu nových hráčov vynaliezavo. Prezident klubu Marcel Aubut zmanažoval útek slovenských hokejových hviezd Petra a Antona Šťastných z Československa a po roku sa k tejto dvojici pridal aj starší brat Marián.