Zatiaľ čo jedna časť obyvateľstva sa milovala, druhá časť hltala hotové špionážne romány o nepriateľoch, konajúcich zlo..." (Leary)

Títo mladí, ktorí sa postarali o obrovské sociálne zmeny, ktoré ovplyvnili správanie sa obyvateľovej našej planéty na všetok nasledujúci čas, boli "hippies".
Hippies – zavrhovali partizánsku politiku, vojny, násilie, služby v armáde, rasizmus, otrocké budovanie kariéry, pretvárky v oblasti sexu, odmietali sexizmus, cirkevný establishment, lokálne zvyklosti v obliekaní, uniformitu, pozérstvo a bezohľadnosť.
Hippies – novodobí migranti sanfranciskej štvrte Haight – Ashbury – tak ich v roku 1965 pomenoval novinár Michael Fallon – chceli užívať LSD a marihuanu pre povzbudzovanie mysle a rozširovať si tak hranice poznania, chceli robiť "Vlastné veci", ktoré by rozvíjali umeleckú i sociálnu slobodu, žiť len pre ten "dnešný deň" a na rozdiel od svojich rodičov, uzavretých v úzkych rodinných zväzkoch, manifestovať žitie v širších komunitách, v ktorých spoločne mali zdieľať všetko, od lásky až po mesačný rozpočet.
Ľudia chodili neoholení, neostrihaní, okorálkovaní, vozili sa v pomaľovaných volkswagenoch a na motorkách, stopom.

Rok 1968 bol politicky veľmi vypätý. V Amerike, ale aj v Paríži či Československu to vrelo. Bol to rok, kedy bol zavraždený Martin Luther King, Robert F. Kennedy. Bol to rok, kedy chicagský starosta nariadil policajný zásah proti demonštrujúcej mládeži, ktorého brutalita pobúrila celý svet. Bol to rok mierového pochodu proti vojne vo Vietname, kedy sa pod heslom "Vyhnať diabla" masy mladých Američanov zišli pred budovou Pentagonu.
V januári 1969 bol do prezidentského úradu slávnostne inaugurovaný Richard Nixon a jeho pravá ruka, viceprezident Spiro Agnew. V plamennej reči prezident sľúbil národu znovuzavedenie poriadku, po čom vtedy volala "mlčiaca väčšina" zo strednej a staršej generácie. Fotografia demonštrujúcej dievčiny s kvetinou, ktorú strčila vojakovi do hlavne samopalu, obletela svet, podobne ako nahá nedospelá Vietnamka, utekajúca pred napalmovým šialenstvom z dediny My- Lai.

Po odštartovaní vojny vo Vietname sa generačná priepasť ešte zväčšila, odporcov vojenskej služby pribúdalo, hromadné pálenie povolávacích rozkazov sa stalo rituálom.
"Miluj, nebojuj", odpovedali davy kvetinových detí, hľadajúcich lásku a mier. Tak mladé disidentské hnutie hippies ukončilo vietnamskú vojnu.
"Obrovskú záhadu, ktorá tak miatla a poburovala menopauzálnych samcov, ktorí v 60. rokoch vládli Amerike, totiž, "prečo mladí samci netúžia po dobrodružstve vo Vietname?", možno úplne ľahko neurologicky vysvetliť: v dôsledku sexuálnych imprintov marihuanovej revolúcie už nebolo nutné, a konieckoncov ani estetické, aby ste, pokiaľ ste si chceli beztrestne užiť, museli kvôli tomu jazdiť do Saigonu." (Leary)

Anti – móda hnutia hippies odstraňovala materializmus a prinášala alternatívne módne trendy, záujem o východné náboženstvá a etnické komunity. Drogy hrali dôležitú úlohu (čísla týkajúce sa užívania drog v USA na konci 60. rokov: alkohol 99%, tabak 55%, amfetamíny, barbituráty, utišujúce prostriedky 36%, marihuana 30%, drogy typu LSD 4%,


heroín 2%.), špeciálne LSD, ktoré bolo veľmi rozšírené a obľúbené vďaka jeho otváraniu brán vnímania. LSD určovalo trendy v móde, hudbe, názoroch, ovplyvňovalo umenie, životné postoje. V 60. rokoch sa robili pokusy s LSD so stovkami osôb. Až v roku 1966 sa začali pripravovať zákony, ktoré kriminalizovali LSD.
Po chemickej intoxikácii užívateľ vnímal živé farby a vzory v mysli, a potom už nebolo ťažké preniesť ich do výtvarného umenia.
"Vzduch bol naplnený novým, zvláštnym chvením.