Len za nákupy reďkovky, cibule a cesnaku, ktorú pridávali do jedla pre stavebných robotníkov, zaplatil faraón 1600 talentov ( asi 40 miliónov korún ). Mnohí terajší vedci spochybňujú údaje o počte robotníkov. Vychádzajú z myšlienky, že plocha staveniska by taký veľký počet ľudí nepojala. Podľa nich by si už viac ako 8000 robotníkov pri plánovitej práci vzájomne iba prekážalo. A kto pracoval na pyramídach? Kto chcel. Do tejto práce nikoho nenútili, a to z dvoch dôvodov: každý muž, ktorý sa na stavbe zúčastnil, dostal hneď v prvý deň ubytovanie, odev, stravu a neveľkú odmenu. Roľníci sa po štyroch mesiacoch, keď Níl uvoľnil polia, mohli vrátiť do svojich dedín. Egypťania navyše svoju prácu na stavbe pyramíd chápali ako prirodzenú povinnosť a česť, veď pomáhali stavať hrobku pre svojho faraóna. Každý, kto pomáhal pri veľkej stavbe, veril, že sa mu ujde aspoň kúsoček z božej nesmrteľnosti. Koncom júna teda do Gízy tiahli celé húfy roľníkov. Ubytovali ich v prístreškoch podobných barakom a zadelili ich do skupín po ôsmich mužoch. Práca sa mohla začať. Chlapi sa na kompách previezli cez Níl a pochodovali do kameňolomu. Tam vylomili kamenný blok a opracúvali ho kladivom, klátom, pílou a vŕtačkou. Blok musel mať podľa zmluvy výšku a šírku medzi 80 cm a 1,45 m. Každá skupina naložila „svoj“ blok pomocou pák a povrazov na drevené sane, ktoré ťahali po brvnách na nílsky breh. Plachetnice prevážali na protiľahlý breh ľudí a takmer 7,5 tony ťažký kváder. Robotníci ťahali kameň na stavenisko po ceste. Žeriav ani kladkostroj v tom čase nepoznali, takže ich čakala najťažšia časť práce. Po 20 metrov širokej šikmej rampe z tehál z nílskeho blata ťahali nahor povrazmi a postrkovali pákami sane s blokom na rozostavanú časť pyramídy. Tam skupina umiestnila blok s milimetrovou presnosťou na miesto, ktoré vyznačil staviteľ. Čím vyššie rástla pyramída, tým dlhšia a príkrejšia bola rampa a tým sa zároveň zakaždým zmenšovala pracovná plocha. Dokončovacie práce boli teda najťažšie. Počet ľudí, ktorí našli smrť iba pri tejto práci, nepoznáme. Umiestnením pyramidiónu, čiže deväť metrov vysokého vrchného bloku, sa po 20 ročnej práci ukončilo jadro pyramídy. Tvorí ho 128 vrstiev. V tom čase pyramída asi nevyzerala tak, ako ju vidíme dnes - stupňovitý kopec. Vybudovaním jadra sa však stavba neskončila. Povrch pyramídy bol drsný, ale bez hrán. Robotníci museli dokončiť aj vonkajšie trojuholníkové strany, obložené platňami z oslňujúco bieleho vápenca. Ich okraje boli natoľko jemne obrúsené, že do medzierok nevošlo ani ostrie noža. Cheopsova hrobka sa vraj tajomne leskla a ľuďom pripomínala obrovský zvnútra osvetlený kryštál.