Stavby siedmich divov sveta sú dokonalým dielom vtedajšej techniky. Ich majestátna nádhera vzbudzovala v ľuďoch úžas a priam posvätnú úctu. V týchto architektonických klenotoch sa spája technika a umenie jedinečným spôsobom a práve táto harmónia ich zachránila pred zabudnutím.
Cheopsova pyramída v Gíze ( Egypt ), ktorú pomenovali po jej staviteľovi Cheopsovi-Chufevovi je najstarším, a predsa jediným zachovaným divom sveta. Pre jej mohutnosť ju volajú aj Veľká pyramída. Cheopsovu pyramídu uvádzajú zoznamy siedmich divov sveta ako prvú. Táto pyramída je až na Veľký čínsky múr najväčším stavebným dielom. Jej výška je 146,6 m. na jej základni 230 x 230 m by sa naraz pomestilo päť najväčších kostolov sveta. Príkaz na stavbu pyramídy vydal mladý faraón Chufev, hneď po smrti svojho otca Snofrua. Ako všetci jeho predchodcovia od kráľa Džósera chcel byť aj Cheops pochovaný v pyramíde. Aj on si želal, ako faraóni pred ním, aby bola jeho pyramída ešte väčšia a majestátnejšia ako všetky predošlé. Na jej stavbu použili viac ako dva milióny vápencových kvádrov, ktoré vylamovali v kameňolome na východnom brehu Nílu. Pred začatím stavby však prebiehali zložité prípravy. Najprv bolo treba vyhľadať vhodný stavebný pozemok. Pyramída váži 6 400 000 ton, základ musel byť veľmi pevný, inak by sa stavba mohla zaboriť do zeme. Miesto na začatie stavby našli južne od terajšieho egyptského hlavného mesta Káhiry, na výbežku púšte sedem kilometrov západne od dediny Gíza. Mocný skalný podklad zaručoval stabilitu pyramídy. Pyramídy svojím tvarom pripomínajú ihlany. Ich počet zatiaľ nie je presne určený, veď ešte aj v roku 1976 objavila napríklad expedícia československého egyptologického ústavu pyramídu pri Abúsíre. Ako stavali pyramídu? Určenú plochu premerali. Potom okolo plánovanej stavebnej plochy postavili vodotesnú hrádzu z piesku a kamenia; a do vzniknutého štvorca vysekali hustú sieť malých kanálov. Tie sa križovali v pravých uhloch, takže základ vyzeral ako obrovská šachovnica. Kanály napustili vodou, výšku vodnej hladiny poznačili na bočné steny a potom zasa vodu vypustili. Kamenári odstránili skálie, čo prečnievalo nad hladinu vody, kanály opäť zasypali a základ pre pyramídu bol hotový.
Toto všetko trvalo asi 10 rokov. Až potom mohli začať s vlastnou stavbou. Táto stavba, ako tvrdí grécky historik Herodotos trvala vari ďalších 20 rokov. Asi 100 000 ľudí pracovalo na obrovskom Cheopsovom hrobe.