Vo výzdobe sa uplatňujú vzory maľované čiernoufarbou na svetlom podklade blízke bukovohorským motívom. Roku 1971-1974 Veľké Raškovce preskúmal J. Vizdal a našiel pohrbisko tiszapolgárskej kultúry so 44 kostrovými hrobmi a 1 zvieracím (ovca-koza). Okrem keramiky je v každom hrobe aj kovová a kamenná industria (náramky, sekeromlaty, dláta), nález amfory so zobrazeným vozom a konským záprahom.
Venuša – mladopaleolitická plastika, soška prevažne nahých žien so zvýraznením niektorých pohlavných znakov, zvyčajne so zanedbaním čŕt tváre, hlavy a dolných končatín. Venuše sú vrcholným prejavom paleolitického umenia. Vyrábali sa prevažne s mamutoviny, parohov alebo kostí, prípadne z vypálenej hliny alebo mäkkých nerastov. Najstaršie sú staré okolo 30 000 rokov. Ich veľkosť sa pohybuje od 4 do 23 cm. U nás sú známe najmä Moravianska a Věstonická venuša.
Votívny dar – obetný dar často symbolického charakteru, venovaný božstvu, v kresťanskej dobe kostolom. V praveku sa objavuje často v rašeliniskách, prameňoch či vodných tokoch.
Závist – rozsiahla pevnostná sústava, dominujúca južnému okraju pražskej kotliny. Leží na území obcí Lhota, Dolní Břežany a Točná. Zrúcaniny múrov a opevnenia boli dobre viditeľné v stredoveku. Mohutné opevnenie patrilo vo svojej vrcholnej fáze najväčšiemu dosiaľ známemu keltskému mestu (oppidu) v Čechách, datovanému 2. – 1. stor. p.n.l. Opevnená plocha meria 170 ha a jej stredom sú 2 výrazné plošiny zvané Akropole a Balda. Závist patrí medzi najväčšie stredoeurópske pevnosti tých čias.