V staršom období ho vybudovali ako murus gallicus, neskôr (po zničení( ho nahradil kamenný múr spevnený drevom. Predpokladá sa, že toto osídlenia malo 4 brány. Pre toto oppidum sú charakteristické veľké ohradené areály s plánovitou výstavbou vnútri, s hospodárskou a obytnou časťou. Zachovalo sa aj veľa železiarskych pecí. Rozvoj remesiel ako sklárstvo alebo mincovníctvo. Zvieracie kosti tvoria tvoria dosiaľ najväčší a úplne spracovaný materiál tohoto druhu.
Markomani – germánsky kmeň, ktorého meno uvádza po prvý raz G. J. Cézar roku 58 p.n.l., keď boli Markomani súčasťou Ariovistovho vojska. Patrili ku kmeňovému zväzu Svébov. Krátko pred zmenou letopočtu opustili sídla v Pomohansku a pod vedením Marboda (Marobuda) ustúpili z dosahu rímskej moci na územie dnešných Čiech, do krajiny opustenej Bojmi. Tu založili rozsiahli kmeňový zväz (ríšu), ktora zjednocovala viacero germánskych kmeňov a preto sa stala nepohodlnou Rímskemu impériu. Pokus Rimanov o vojenské podrobenie roku 6 n.l. sa nevydaril. Marobud mal vraj obrovské vojsko (70 000 pešiakov a 4 000 jazdcov), ďalekosiahle obchodné styky a významné stredisko (Marobudum). Utiekol pred súperom Katvaldom pod rímsku ochranu. Katvaldu vystriedal Vibilius. Markomani sa zúčastňovali na vojnách Germánov proti Rímskej ríši za vlády Marka Aurélia (166 – 180), odtiaľ teda označenia markomanské vojny. V 5. Storočí opustili územie Čiech a usadili sa v dnešnom Bavorsku. Našlo sa veľa importovaných predmetov (kovové ozdoby). Známe sú veľké žiarové pohrebiská: Třebusice, Dobřichov, Tišice, Pňov a Plotište nad Labem. Matriarchát – obdobie nediferencovanej rodovej spoločnosti s predpokladaným významným postavením ženy (pred nástupom patriarchátu). Upustilo sa od názoru, že matriarchát znamenal nadvládu žien nad mužmi. V Európe sa do obdobia matriarchátu zaraďuje neolit a niekedy aj mladší paleolit a mezolit. Základnými znakmi je matronýmia (odvodzovanie pôvodu a mena podľa matiek) a matrilokácia (usádzanie sa novozaložených rodín v osade manželkinej matky).
Megalit – praveká pamiatka z veľkých neopracovaných alebo iba hrubo opracovaných kameňov (gr. megas – veľký, lithos – kameň), určená zväčša na pohrebné alebo kultové ciele. Je to najstaršia monumentálna kamenná architektúra. Megality nie sú výtvarným prejavom, predstavujú komplex kultúrnych prvkov odzrkadľujúcich formu spoločenského i náboženského života i sociálne a filozofické predstavy. Na stavbu sa používali blúdivé kamene, niektoré mali hmotnosť 20 ton.