V jednom z odkrytých sídliskových objektov sa našli doklady kamenársko-sochárskej dielne, ktorá vyrábala asi kultové kamenné plastiky.
Pleistocénna fauna – zvieratstvo starších štvrtohôr, pokračovanie veľkého spoločenstva žijúceho koncom treťohôr, ktoré bolo pôvodne prispôsobené čiastočne inému prostrediu. Vplyv na ňom zanechali opakujúce sa klimatické oscilácie na konci treťohôr, ktoré sa začiatkom pleistocénu ešte zvýraznili. Išlo najmä o výkyvy vo vlhkosti podnebia. V týchto meniacich sa podmenkach vznikla postupne fauna známa dnes.
Pohrebisko – nekropola, miesto určené na pochovávanie mŕtvych. Vznik pohrebísk súvisí s rituálnym pochovávaním, hoci hroby sa zoskupovali na jednom mieste až neskôr. Pohrebiskám predchádzali jednotlivé hroby, prípadne sa pochovávalo priamo na sídlisku. Vyčlenenie osobitného miesta, oddeleného od osady vyjadruje úctu, respektíve strach pred zosnulým. Pohrebiská sa členia podľa spôsobu pochovávania na kostrové a žiarové, podľa vonkajšieho výzoru hrobov na mohylové, ploché a skalné.
Rádiokarbónová metóda – datovacia metóda založená na skutočnosti, že všetok uhlík v živých organizmoch pochádza z atmosféry. Tu je pomer medzi jednotlivými izotopmi uhlíka približne konštantný. Len čo organizmus odumrie, začína sa tento pomer meniť, lebo C14 sa rozpadá s polčasom asi 5730 rokov. Úmerne s vekom organickej hmoty klesá množstvo C14. Stačí teda zmerať koľko rádioaktívneho uhlíka zostalo ešte v archeologickej vzorke organickej hmoty a tým vypočítať jej absolútny vek.
Rádiolarit – tuhá usadená hornina, silicit tvorený prevažne kremitými schránkami mrežovcov. Má charakteristickú čokoládovohnedú alebo zelenkavú, červenavú a hnedožltú farbu. Na rozdiel od iných silicitov (pazúrik, rohovec) podlieha patinačnému (patinovať - vytvárať umelý zelený povlak na zliatinách medi) procesu len nepatrne. Na Slovensku sa rádiolarit používal na výrobu štiepaných nástrojov už v paleolite, mezolite a eneolite. Značné rozšírenie rádiolaritu je dôležitým ukazovateľom rôznorodých komunikácií v pravekom prostredí.
Sarmati – veľký iránsky kmeňový zväz, o ktorých prvé historické správy sa nachádzajú v čínskych a antických prameňoch. Za oblasť formovania sa kmeňov sa považujú povolžsko-uralské stepi v 6. stor. p.n.l. Pri postupe na západ vytláčali z čiernomorských stepí Skýtov. Sarmati si postupne podmaňovali časť východnej Európy a Ázie. Tvorilo ich viacej kmeňov – Aorsi, Syrakovia, Jazygovia, Alani a Roxolania. Sarmati boli kočovníci, zaoberali sa kočovným pastierstvom, chovom koní, oviec a kôz. Meč bol ich hlavným kultovým predmetom a personifikoval boha vojny. Uctievali vodné božstvá, rieky a jazerá. Mŕtvych pochovávali vo vystretej polohe.