Roku 378 sa alanskí jazdci zúčastnili bojov pri Adrianopole.
Skýti – príslušníci kočovných kmeňov iránskeho pôvodu, obyvatelia Skýtie, ktorí v 8.-7. stor. p.n.l. vytlačili z čiernomorských stepí Kimerov. Zachovali sa o nich početné správy antických autorov (Hesiodos, Hippokrates a Herodotos). Skýti podnikali vpády až k hraniciam Egypta. O ich prítomnosti v staroorientálnom svete svedčia asýrske texty a bohatý nález zo Ziwiyje. Okolo 673 p.n.l. sa odohrala bitka medzi Skýtmi a Asýrčanmi. Skýti uctievali najvyššie ženské božstvo Tabiti, bohyňu kozuba, ohňa a Zeme. Obávanou Skýtskou zbraňou bol reflexný luk, ktorému bola podrobená aj ich bojová taktika.
Smolenice – lokalita pod svahmi Malých Karpát na juhozápadnom Slovensku, prvý raz skúmaná 1890 N. Sándorfim. V polohe Molpír zistil osídlenie s trojnásobnými obrannými múrmi. Bokom od sídliska odkryl 23 hrobov stredodunajskej mohylovej kultúry, zväčša s mohylovým násypom a kamennou konštrukciou. Na strategickej polohe výbežku Molpíra odkryli významné a dosiaľ najväčšie spoločensko-hospodárske centrum ľudu kalenderberskej kultúry halštatskej doby na Slovensku. Hradisko bolo opevnené zložitou sústavou s trojicou múrov a valov. Miestnu remeselnú výrobu dokladajú dielne so stopami železiarstva. Hradisko bolo vybudované v 7. stor. p.n.l. a existovalo asi sto rokov.
Somotor – praveké nálezisko v katastri obce Somotor na Somotorskom vrchu na východnom Slovensku. Roku 1954-1957 tu J. Pástor našiel opevnenú osadu z mladšej až neskorej doby bronzovej. Keramický materiál získaný z tohoto miesta patrí do okruhu gávskej kultúry a k somotorskému typu. Našlo sa niekoľko hlinených miniatúrnych nádobiek, torzo plastiky barana a koňa. Nezvyčajný je miniatúrny hlinený model bronzovej sekerky. Našli sa tu tri depoty. Našla sa v tejto oblasti aj mohyla priemerom 6 m obsahujúca 3 hroby, v ktorých sa našli iba črepy. Doznievanie osídlenia na Somotorskom vrchu dokladajú nálezy halštatskej kuštanovickej kultúry.
Spišský Štvrtok – opevnené výšinné sídlisko ľudu otomanskej kultúry zo začiatku strednej doby bronzovej v polohe Myšia Hôrka. Význam náleziska ako hospodárskeho a obchodného centra podčiarkuje aj jeho fortifikačný systém (kamenné múry, val a priekopa). Našlo sa tu mnoho zlatých a bronzových ozdôb. Obživu osady zabezpečovalo poľnohospodárstvo. Roku 1974 zistili na akropole dva žiarové urnové detské hroby. Našla sa prenosná piecka a nádoba s obežným žliabkom na kvasenie nápojov. Našli sa aj bočnice zubadiel z kostenej a parohovej industrie. Osada zanikla pri požiari.
Sťahovanie národov – 4. - 6. stor. n.l., éra zániku antických ríš a ich kultúr.