Patrí medzi prvé oblasti, kde dochádza k formovaniu štátnych útvarov. Je tu trvalé vegetačné obdobie s nedostatkom zrážok. Pôda vydáva 2 až 3 úrody ročne pri správnom zavlažovaní. Na výstavbu zavlažovacích systémov z riek Eufrat a Tygris je potrebný veľký počet ľudí a tak sa dediny spájajú do susedských dedín, ktoré sa stávajú uzavretými jednotkami a rozrastajú sa na mestá. Mestá medzi sebou bojujú o moc a korisť, preto z nich vznikajú prvé mestské štáty. 3500 pnl- v Mezopotámii vznikajú prvé Sumerské mestské štáty (Ur, Uruk, Lagaš, Kiš...) Úradníkov si volia na všeľudovom zhromaždení. Hlavným predstaviteľom je kňaz, ktorý spravuje hlavný chrám. Pôda je vlastníctvom chrámu. Pôdu obrábajú obyvatelia mesta. Časť úrody a remeselníckych výrobkov odovzdávajú obyvatelia do chrámových skladov. Odtiaľ ju chrámoví úradníci bezplatne rozdeľujú medzi obyvateľov podľa potreby. Toto hospodárstvo sa nazýva chrámové prerozdeľovacie hospodárstvo. Vojny medzi mestskými štátmi pokračujú a veľkú úlohu zohráva veliteľ, ktorý sa postupne zmocňuje vlády. Prisvojuje si funkciu hlavného kňaza. Chrámové hospodárstvo sa mení na palácové. Prvý centralizovaný štát vytvorili kmene Semitov 2300pnl, keď obsadili mesto Kiš a premenovali ho na Akkád. Stal sa hlavným mestom Akkádskej ríše. V roku 2300 pnl sa panovníkom stal Sargon (syn čerpača vody). Priazňou kňazstva sa dostal do vysokej funkcie na panovníkovom dvore, ktorého napokon zosadil z trónu. Po smrti Sargona sa v meste Akkád začínajú šíriť nepokoje, ktoré vyvrcholia za vlády Sargonovho vnuka Narámsina a Akkád je zrovnaný so zemou. 400 rokov ďalšieho vývoja je naplnených bojmi medzi jednotlivými mestskými štátmi o vplyv a dochádza k vytvoreniu ďalšieho centralizovaného štátu- 1900 pnl Amoríti vytvorili Starobabylonskú ríšu (1900-1600 pnl). Najznámejším panovníkom bol kráľ Chammurapi (1800 pnl). Vydal prvý zákonník Chammurapiho stela- zákonník písaný na kameni. Mal 280 paragrafov a obsahuje trestné, rodinné a majetkové právo. Je vytvorený na princípe „Oko za oko, zub za zub.“ Rozdeľoval obyvateľstvo do 3 skupín.
1. skupina- privilegovaní: priestupky na základe oko za oko, zub za zub.
2. skupina- osobne slobodní(muškéni): za priestupky mali určené finančné pokuty.
3. skupina- otroci: za poškodenie zdravia, alebo smrť bola finančná náhrada, alebo kus za kus. Vládca si želal čo najväčšiu popularitu svojho diela, preto boli vystavované v chrámoch veľkých miest.