referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eleonóra
Piatok, 21. februára 2020
Napoleon a cirkev
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: demo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 865
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 5m 20s
Pomalé čítanie: 8m 0s
 
Keď sa prvý konzul Francúzskej republiky Napoleon Bonaparte dozvedel o benátskom konkláve , zlostne a sarkasticky poznamenal:" Tak hŕba starých pánov predsa len zasadla!" Jeho stanovisko ku katolíckej cirkvi bolo ešte pod vplyvom radikálneho ateistického myslenia francúzskej revolúcie. Napoleon však onedlho začal meniť svoj postoj k cirkvi. Predvídavo začal chápať, že jeho projekt akýchsi spojených štátov európskych, v ktorom chce panovať, by bez podpory cirkvi neprešiel.

Prvý Konkordát.

Nový pápež Pius Vll. považoval za užitočné a pozitívne, že sa Napoleon chce dohodnúť. Napoleon v Miláne vyhlásil:"Opäť potrebujeme Boha, aby bol niekto, kto trpí s nami. To pápežovi imponovalo. Pápež začal vyjednávať vo veci konkordátu, pretože sa nazdával, že by dal hojivú náplasť na rany francúzskej cirkvi. Pápež však pristúpil na hru, v ktorej pozadí sa skrývali rafinované ciele budúceho imperátora. Napoleon začal byť netrpezlivý, lebo si myslel, že vec konkordátu bude vyriešená v priebehu 14 dní. Pokyn na konanie pred pápežom v Ríme dal francúzskemu kardinálovi Feschovi. Ten však neuspel. Napoleon vymohol, aby sa rokovania konali v Paríži - Consalvi. Napoleon žiadal, aby jeho konzulská právomoc vo veci vymenovania biskupov bola neobmedzená, chcel obmedziť biskupské stolice zo 150 na 60, obmedziť majetok cirkvi. Kardinál Consalvi oponoval hlavne tým, že by sa arcibiskupi stali duchovnými policajtmi Napoleona. Podľa svojho presvedčenia nemohol súhlasiť hlavne s tým, aby v kostoloch bola pánom polícia, ktorá má možnosť kedykoľvek odstrániť kňaza z kazateľnice i počas výkonu bohoslužieb. Bonaparte bol čím ďalej netrpezlivejší. Problém uzavretia konkordátu sa stupňoval. Nakoniec sa predsa len zrodil výsledok. Dňa 15.7.1801 sa uzavrel konkordát, ktorý mal dať "Bohu čo je božie a cisárovi čo je cisárovo". Napoleon ho i tak svojvoľne doplnil neskôr o článok č. 77 a vyhlásil: "Teraz som nebo spriatelil so zemou". A pápež mu ešte veril... Sám si položil na hlavu korunu


V máji 1804 sa spýtal či má byť korunovaný za cisára. Miliónové zástupy vykríkli svoje áno. Avšak nestačil hlas ľudu a šľachty, ale aj súhlas cirkvi, veď išlo o historický precedens. Napoleon povedal:"Keď je už na korunovanie potrebný kňaz, nech je najvyšší". Korunovácia mala prebehnúť v Paríži. Prišla otázka protokolárnych záležitosti týkajúcich sa korunovácie.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.