Všetko sa začalo, keď francúzska vláda vydala generálovi Navarrovi, veliteľovi vojsk i Indočíne, rozkaz zabrániť ofenzíve Viet Minhu proti Laosu, krajine, ktorá bola nezávislá, ale patrila k nedávno predtým vytvorenej Francúzskej únii.
20. novembra 1953 bol teda vybudovaný opevnený tábor na ochranu cesty Luang-Prabang, ktorá mala základný význam. V tom čase boli v rámni operácia Castor zhodené tisíce parašutistov. Prvou úlohou vojakov bolo uviesť do prevádzkyschopného stavu staré japonské letisko z čias druhej svetovej vojny. Malo sa stať centrom odporu zahŕňajúceho vonkajšie oporné body a mobilné jednotky operujúce v okolí. Miesto Dien-bien-phu ležalo v kotline zaplnenej ryžovými poliami: táto poloha celkom znemožňovala Viet Minhu použiť delá, lebo na okolitých vŕškoch by boli okamžite odhalené. Protivník silnejší, než sa predpokladalo
Problémom bolo, že nepriateľské jednotky boli početnejšie a hlavne lepšie vyzbrojené, než sa predpokladalo. 300 km dlhá cesta od čínskej hranice do Dien-bien-phu opravená za nesmierne ťažkých podmienok, umožnila 80 000 kuliom premiestňovať na bicykloch súčasti húfnic ráže 120 mm, diel ráže 105 mm, protilietadlových batérií, ale aj potravu potrebnú pre vojakov. Francúzsky tábor bol obkľúčený a výsadkári museli urýchlene žiadať posily. Obdobie od konca novembra do februára bolo vyčkávacie. Vojská Viet Minhu sa snažili rozvinúť ofenzívu v smere na Laos a nemohli sústrediť úsilie a Dien-bien-phu. Navonok si Francúzsko želalo rozhodujúcu zrážku. V skutočnosti však už nikto neveril vo víťazstvo. Vláda mala len skromnú ambíciu "vytvoriť čo najpriaznivejšie vojenské podmienky na politické riešenie konfliktu. No aj to bolo problematické. Pasca sa uzavrela
13. marca 1954 Viet Minh zaútočil po prvýkrát. Za štyri dni padli tri oporné body. Protilietadlová obrana Viet Minhu znemožňovala francúzskym lietadlám útočiť, sťažovala vytvorenie leteckého mostu a evakuáciu ranených. Dien-bien-phu sa stalo peklom. 20. marca sa nepriateľ dostal na 200 m od tábora.
V apríli sa situácia ešte zhoršila. Letecký most bol úplne prerušený. 22. apríla bolo obsadené letisko, čo Viet Minhu umožnilo zmocniť sa zbraní a munície. Stovky ranených francúzskych vojakov sa tisli v podzemných úkrytoch. Koncom apríla a začiatkom mája pokračovali útoky na zákopy, ktoré dažde zmenili na bahno.
7. mája došlo k záverečnému náporu:
8 000 bojaschopných mužov, posilnených v poslednej chvíli výsadkármiale bez delostrelectva a pod neustálou paľbounepriateľa, ktorý vystrelil celkovo okolo 200 000 granátov, podľahlo popoludní zdrvujúcemu tlaku. Padlo 4 000 Francúzov a 8 000 Vietnamcov. Víťazstvo zvíšilo prestíž Viet Minhu.