Porážka pri Dien-bien-phu
Indočína okolo roku 1950
Indočína je kontinentálnou časťou juhovýchodnej Ázie, ktorú tvorilinasledujúce krajiny: Barma, Thajsko, Malajzia, Kambodža, Laos a Vietnam.
Pred rokom 1940 boli tieto krajiny kolóniami, nezávislým štátom bolo len Thajsko. Počas vojny okupovalo Indočínu Japonsko (okram Thajska, ktoré bolo jeho spojencom). Roku 1945 sa stiahlo, pričom vyhlásilo jej nezávislosť. Po vojne sa koloniálna moc nedala udržať. V rokoch 1948-1957 bola všade vyhlásená nezávislosť. Prípad Vietnamu bol komplikovaný vplyvom, ktorý tam mali komunisti. Francúzsko nechcelo odovzdať moc revolucionárom z radov Viet Minhu, t.j. prokomunistickým bojovníkom za nezávislosť. Taký bol pôvod vojny v Indočíne a potom vo Vietname.
Vietnam od počiatkov po americkú inváziu
Vietnam ako národ existoval od staroveku. V rôznych obdobiach bol buď nezávislým kráľovstvom, alebo žil pod čínskou kontrolou. Z roku 1902 sa z neho za dynastie Nguyen stalo cisárstvo.
Ovlaádnutie Francúzskom:
Francúzsko, ktoré bolo v Saigone prítomné od r. 1859 a Kočinčínu ovládalo od r. 1868, nastolilo v 80. rokoch minulého storočia svoj protektorát nad strednou (Annam) a nesôr severmou (Tonkin) časťou krajiny; po spojení r. 1887 Vietnam s Kambodžou vytvoril Indočínsky zväz, ku ktorému sa r. 1899 pripojil Laos.
Japonská invázia:
V rokoch 1940-1945 okupovalo Indočínu Japonsko. Pred svojou porážkou v nej vyhlásilo nezávislosť.
Vojna v Indočíne:
Na konci r. 1946 žiadal Vietnam pod vedením Ho Či Mina nezávislosť. Za podpory ZSSR a zanedlho aj Maovej Číny ovládal severnú časť krajiny. Francúzsko súhlasilo s nezávislosťou, ale na čelo krajiny chcelo opätovne dosadiť cisára Bao-Daia, zvrhnutého r. 1945: koloniálna vojna sa zmenila na zrážku medzi Východom a Západpm.
Dva Vietnamy:
Ženevské dohody z r. 1954 rozdelili krajinu na dve časti. Na čele Vietnamskej demokratickej (komunistickej) republiky, ležiacej na severe, stál Ho Či Min, v južnej časti bol Bao Daizvrhnutý a vznikla republika. Aby zabránili dobytiu juhu severom, zasiahli Spojené štáty americké. 7. mája 1954 bola francúzska posádka v kotline Dien-bien-phu ležiacej v severezápadnom Vietname vo vzdialenosti 300 km od Hanoja, porazená štvornásobne silnejšími jednotkami Viet Minhu zložených z vietnamských bojivníkov za nezávislosť podporovaných Čínou a ZSSR. Porážka, ktorá z vojenského kľadiska nebola katastrofálna, traumatizovala francúzsku verejnosť: urýchlila koniec vojny v Indočíne a odzvonila francúzskej prítomnosti v Ázii.
Všetko sa začalo, keď francúzska vláda vydala generálovi Navarrovi, veliteľovi vojsk i Indočíne, rozkaz zabrániť ofenzíve Viet Minhu proti Laosu, krajine, ktorá bola nezávislá, ale patrila k nedávno predtým vytvorenej Francúzskej únii.
20. novembra 1953 bol teda vybudovaný opevnený tábor na ochranu cesty Luang-Prabang, ktorá mala základný význam. V tom čase boli v rámni operácia Castor zhodené tisíce parašutistov. Prvou úlohou vojakov bolo uviesť do prevádzkyschopného stavu staré japonské letisko z čias druhej svetovej vojny. Malo sa stať centrom odporu zahŕňajúceho vonkajšie oporné body a mobilné jednotky operujúce v okolí. Miesto Dien-bien-phu ležalo v kotline zaplnenej ryžovými poliami: táto poloha celkom znemožňovala Viet Minhu použiť delá, lebo na okolitých vŕškoch by boli okamžite odhalené. Protivník silnejší, než sa predpokladalo
Problémom bolo, že nepriateľské jednotky boli početnejšie a hlavne lepšie vyzbrojené, než sa predpokladalo. 300 km dlhá cesta od čínskej hranice do Dien-bien-phu opravená za nesmierne ťažkých podmienok, umožnila 80 000 kuliom premiestňovať na bicykloch súčasti húfnic ráže 120 mm, diel ráže 105 mm, protilietadlových batérií, ale aj potravu potrebnú pre vojakov. Francúzsky tábor bol obkľúčený a výsadkári museli urýchlene žiadať posily. Obdobie od konca novembra do februára bolo vyčkávacie. Vojská Viet Minhu sa snažili rozvinúť ofenzívu v smere na Laos a nemohli sústrediť úsilie a Dien-bien-phu. Navonok si Francúzsko želalo rozhodujúcu zrážku. V skutočnosti však už nikto neveril vo víťazstvo. Vláda mala len skromnú ambíciu "vytvoriť čo najpriaznivejšie vojenské podmienky na politické riešenie konfliktu. No aj to bolo problematické. Pasca sa uzavrela
13. marca 1954 Viet Minh zaútočil po prvýkrát. Za štyri dni padli tri oporné body. Protilietadlová obrana Viet Minhu znemožňovala francúzskym lietadlám útočiť, sťažovala vytvorenie leteckého mostu a evakuáciu ranených. Dien-bien-phu sa stalo peklom. 20. marca sa nepriateľ dostal na 200 m od tábora.
V apríli sa situácia ešte zhoršila. Letecký most bol úplne prerušený. 22. apríla bolo obsadené letisko, čo Viet Minhu umožnilo zmocniť sa zbraní a munície. Stovky ranených francúzskych vojakov sa tisli v podzemných úkrytoch. Koncom apríla a začiatkom mája pokračovali útoky na zákopy, ktoré dažde zmenili na bahno.
7. mája došlo k záverečnému náporu:
8 000 bojaschopných mužov, posilnených v poslednej chvíli výsadkármiale bez delostrelectva a pod neustálou paľbounepriateľa, ktorý vystrelil celkovo okolo 200 000 granátov, podľahlo popoludní zdrvujúcemu tlaku. Padlo 4 000 Francúzov a 8 000 Vietnamcov. Víťazstvo zvíšilo prestíž Viet Minhu.
Polovica Vietnamcov, ktorých sa Francúzi pokúsili zmobilizovať, prešla do tábora stúpencom nezávislosti, tretina sa ukryla. Francúzsko utrpelo zdrvujúcu porážku. V Ženeve sa zastavili hodiny
Radikál Pierre Mednés France, ktorý od 18. júna zastával funkciu predsedu vlády a už dlho žiadal ukončenie vojny, 7. júla oznámil, že mierové rozhovory začaté v Ženeve 8. mája sa majú skončiť pred 20. májom. V opačnom prípade hodlal požiadať parlament o vyslanie ďalších vojsk. Účastníci rokovaní boli vystavení silnému tlaku. 20. mája o polnoci boli v rokovacej miestnosti symbolicky zastavené hodiny a keď boli ráno dohody podpísané, označili ich dátumom z predchádzajúceho dňa.. Stanovili zastavenie bojov a oslobodenie zajatcov; Viet Minh, ktorý obsadil časť Vietnamu ležiacu severne od 17. rovnobežky a 10. októbra vstúpil do Hanoja, bol povinný evakuovať Laos a Kambodžu; po slobodných voľbách roku 1956 mala byť krajina zjednotená. Pre Francúzsko sa vojna v Indočíne skončila, ale vo Vietname sa nezačalo obdobie mieru.
Linky:
http://www.sebastianbb.szm.sk - www.sebastianbb.szm.sk
|