Cholera postupne zasiahla v Uhorsku 4 665 obcí, ochorelo 538 337 osôb, z ktorých do konca marca 1832 zomrelo 237 407. Zomierali najmä hladom vysilení poddaní roľníci.

Aké mali následky proticholerové opatrenia úradov?

Po prvých výskytoch nákazy začali úrady robiť rozličné sanitárne opatrenia. Predovšetkým sa zakázal pohyb obyvateľstva. Toto opatrenie v čase začínajúcich sa letných prác znemožnilo chudobnému roľníctvu a bezzemkom zabezpečiť si celoročnú obživu. Rôzne sanitárne akcie ako bolo chlórovanie studní, rozdávanie liekov, kopanie spoločných hrobov a pod., ktoré sa robili v mnohých obciach ešte pred výskytom cholery, a to zaužívaným feudálno-vrchnostenským komandovaním a bez primeraného vysvetlenia obyvateľstvu, mysle ľudí ešte viac rozbúrili. Keď napriek tomu cholera vypukla, medzi ľudom sa začala šíriť fáma, že cholera neexistuje a že páni trávia ľud. Povesť o travičstve sa stala zápalnou iskrou na výbuch povstania. Bolo povstanie pripravované a organizované ešte pred príchodom cholery?

Na východnom Slovensku nachádzame stopy určitých príprav povstania. Ich organizátorom bol Peter Tasnády z Malých Raškoviec, príslušník liberálne až revolučne zmýšľajúceho drobného zemianstva, rovnako postihnutého rozpínavosťou veľkostatkárov. Cieľom Tasnádyho plánov bolo pod vedením drobnej šľachty vyvolať ľudové povstanie a s jeho pomocou sa zmocniť majetkov aristokracie. Prívrženci Tasnádyho sa podľa všetkého podieľali na vzniku a rozširovaní fámy o ruskej pomoci povstaniu, podľa ktorej malo do Uhorska vtrhnúť ruské vojsko a podobne ako v Poľsku oslobodiť poddaných od nadvlády zemepánov a pravdepodobne šírili aj tzv. “travičské správy“. Zrejme s Tasnádyho okruhom súvisí aj nejasná organizácia Hornouhorská roľnícka konfederácia, ktorá mala na východnom Slovensku pripravovať povstanie. Skutočná účasť na pripravovaní a riadení povstania však nie je známa a podľa živelnosti povstania aj málo pravdepodobná, aj keď sa sám Tasnády na niektorých povstaleckých akciách v okolí Michaloviec zúčastňoval.

Aký bol priebeh povstania v jednotlivých oblastiach východného Slovenska?

Prvé nepokoje vznikli v Košiciach, kde 19. júla 1831 prišlo k väčšiemu pobúreniu ľudu proti násilnému podávaniu liekov. Správa o košických nepokojoch sa rozšírila po okolí. V obci Kerestúr ( 25.júla ) obyvatelia vyhnali zdravotného komisára i panské úradníctvo, potom odopreli ísť na robotu a plniť si ostatné poddanské povinnosti. Susedné obce nasledovali jeho príklad.