Založenie komunistickej strany v Číne

Založenie komunistickej strany v Číne. V politicky nejednotnej Číne sa sformovala navá sila. V Šanghaji sa konalo prvé zasadanie komunistickéj strany. K jej zakladateľom patril okrem iných aj syn s roľnickéj rodiny Mao ce-tung z Humanu ktorý proti vôli svojho otca vyštudoval za učitela a v Šanghaji si zarábal na živobitie ako nosič v práčovni.

Vedenie Komunistickéj strany Číny sa fakticky rozdellilo na dve kridla: jedno tvoril Wang Ming s “moskovskov skupinov”, ktorí boli v rokoch 1936-1940 mimo jen-an ako členovia KS Číny poradnéj rade jednotnéj fronty a boli pre svoju vernosť Kominterne Mao ce- tungom označený za dogmatikov,druhé krídlo pôsobilo v Jen-anu na čele s Mao ce-tungom.

SPOJEN. KOM. STRANY S KUOMINTAGOM.

Komunisti v národnéj otázke utvorili spojenectvo s národnou stranou Kuomintág , ktorú založil Sunjatsen (10.3.1912). Spoločne bojovali proti Japonsku a proti vládychtivým generálom v severnéj Číne. Mao ce-tung , ktorý bol po vstupe komunistov do Kuomintangu zvolený za kandidáta ústredného výkonného výboru bol ovplyvnený hnutím 4.mája.Vtedy (v roku 1919) sa Vpekingu sformovali študenti na podporu ozbrojeného boja proti Japonskéj invázii. Spojenectvo komunistov s kuomintangom schváľovala aj kominterná , politika jednotného frontu s Kuomintangom bola schválená na III. zjazde KS Číny v roku 1923. Vroku 1925 až 1927 bola jednou s vedúcich síl národnéj revolúcie. ROZCHOD KUOMINTANGU S KOMUNISTAMI.

Vnútropolitická situácia v Číne po smrti Sunjatsena (12.3.1925) "otca čínskej revolúcie" bola stále nejestná.

Vyustila do novéj občianskéj vojny o moc, ktorá otriasla politickými základmi krajiny .

Rozhodujúcou príčinou bol rozklad doterajšiého politického spojenectva komunistov a prívržencov Kuomintangu (Čínska národna strana) 15.7.1927. Čankajšek, vodca Kuomintangu sa vzdal spolupráce s komunistickým Sovietským zväzom, žiadal oslobodenie od cudzieho panstva a zachovanie národnej jednoty.

V nasledujúcich mesiacoch boli zlikvidované tisíce komunistov .Na utvorenie Čankajškovéj národnej vlády v Nankingu odpovedali komunisti pod vedením Mao ce-tunga organizovaním rolnických povstaní a nepokojov, ale nemali úspech. Okrem toho bol Mao ce-tung za pokus o prevrat vylúčený z Politického býra Komunistickej strany Číny.

Rok 1927 bol rokom nastolenia krutej kuomintanskej diktatúry v mestách.

Ale roľnické povstania aj naďalej otriasali krajinou .

Komunistická strana Činy začala na základe roľnického hnutia budovať svoje základne.

ČERVENÁ ARMÁDA A VEĽKÝ POCHOD.

Mao ce-tung sa postavil na čelo jedného z ozbrojených oddielov ,ktoré sa neskôr usadili v horách Ting-kang-šan .Čo skoro sa k nemu pripojil oddiel Ču Teho.

Spojené oddiely dostali názov 4.armádny zbor Červenej armády.Veliteľom sa stal Ču Te .

V januári 1929 sa 4. Armádny zbor prebil k mestu Žuen-tin.Vprovincii Tinng-si začala pôsobit Centrálna revolučna základna .

V rokoch 1930-1934 Ťiang Ťie-š’, zvaný Čankajšek, veliteľ nacionalistických vojsk Kuomintangu, sa v piatich výpravách pokusil ylikvidovat komunistické základne, ktoré založil Mao Ce-tung po roztržke roku 1927.V jeseni 1934 sa Mao pokúsil prebiť s obkľúčenia šiestej Ťiangovej ofenzívy a vidal sa so svojimi mužmi na vysiľujúci “Dlhý pochod”, ktorý trval rok a meral asi 12000 km.

Od roku 1927 Mao a jeho súdruch Ču Te našli útočisko v juhočínskych horách, najmä v Ťiang-si na juhovýchode. V tejto ťažko prístupnej oblasti si vytvorili vidiecké základne, z ktorých kontrolovali až 10 miliónov obyvateľov. 11. decembra 1931 Mao vyhlásil Čínsku sovietskú republiku s hlavným mestom Žuej-ťin v provincii Ťiang-si, kde prevládalo roľnícke obyvateľstvo; Oficiálne vedenie Čínskej komunistickej strany sídlilo v Šanghaji a dávalo prednosť triednemu boju robotníkov v mestách.



POCHOD BEZNÁDEJE



Roku 1934 Čankajšek pripravoval ďalšiu ofenzívu – zmobilizoval milion mužov, 200 lietadiel a použil niovú stratégiu: neobliehal už mesto po meste, ale urobili blokádu celej oblasti. Na útoku sa zúčastnilo 500000 moderne vyzbrojených vojakov, disponojúcich odbornou pomocounemeckých dôstojníkov. Proti nim stálo 200000 vojakov ozbrojených puškami a možno taký istý počet zle vyzbrojených partizánov. Za takých podmienok sa nedalo vydržať na mieste, preto sa komunisti rozhodli, že sa premiestnia tam, kde budú môcť prežiť. Mao a Ču Te odišli v októbri 1934 na čele väčšej časti oddilov, v ktorých bolo 130000 mužov, medzi nimi 12000 civilov. Prelomili línie Kuomintangu a podarilo sa im utvoriť si cestu na západ cez južný Chu-nan. Asi o 1000 km ďalej – v Zunyi, stratili v januári 1935 60% početného stavu. Bojovníci, na ktorých ustavične dorážali oddiely Kuomintangu, si mohli prvý raz po troch mesiacoch na niekoľko dní oddýchnuť.Vodcovia usporiadali 6.-8. januára 1935 schôdzu, na ktoréj sa dostal Mao do čela Ústredného výboru komunistickej strany a získal macenskú prevahu nad fakciou “dvadsiatich ôsmich boľševikobv”. Po schôdzi sa rozhodli odísť, pričom mobilizovaný dostali len týždeň na prípravu.

Postupne sa vitvorilo niekoľko kolón. Prvá frontová armáda, ktoréj velil Mao a Ču Te sa vibrala najprv smerom na severovýchod do S´-čchuanu. Brázdila územie rôznim smerom aby lepšie zamaskovala svoj hlavný cieľ – prekročenie rieky Jang-c´tiang.

Keď sa jej to podarilo pustila sa v máji 1935 do legendárneho boja o prechod rieky Dadu. V júli dorazila do Maoergaja a spojila sa s Čang-Guaotaovou armádou štvrtého frontu, ktorá roku 1934 odišla z hôr na východe do Červenej panvi. Potom sa obidve skupiny opäť rozdelili. Mao išiel severovýchodne smerom na Šan-si, čiže do pohraničnéj provincie na severe Číny, Čang urobil obkľuku juhozápadným smerom.

V októbri 1935 sa konečne obidve armády nanovo spojili v Šan-si, kde založili čevené základne vo Wu-ki a Jen-ane. V tej chvíli sa z Chu-nanu vydala na cestu ďalšia – druhá armáda, ktoréj velil Cho-Long; prešla tú istú cestu, najprv smerom na juh, potom na severovýchod.





ZALOŽENIE SOVIETSKĚJ REPUBLIKY.

Komunisti v roku 1931 založili v Tiang-si sovietsku republiku vytvorili revolučnú správu a rozdelili pôdu veľkostatkárov malým roľníkom. Nantinská vláda pod vedením Čankajška , ktorý sa v roku 1927 oddelil od komunistov pokladala komunistickú republiku za hrozbu štátu a viedla proti jej ozbrojeným silám niekolko ozbrojených akcii. Komunisti sa spočiatku vďaka lepšej taktike úspešne bránili útoku vládných vojsk , takže Čankajšková armáda dosiahla výraznejší úspech až pri piatej výprave proti nim. Červenéj armáde sa však podarilo z obklúcenia vymanit a zachránit svoje jadro pred likvidáciou. Kchang Šeng vtedy zastával funkciu zodpovedného funkcionára , no nikto vtedy netušil ,že pod touto maskou sa skríva nepriatel Čínskych komunistov.

MAOVÉ MYŠLIENKY.

Mao ce-tung vyhlásil ,že Komunistická strana Číny je verná proletárskemu internacionalizmu , politike jednotného protijaponského frontu a lojálne spolupráce s kuomintanom. Mao mentorsky poznamenal : "Základom Sunjatsenovho ucenia sú tri zásady :národna nezávislost , demokratické slobody a blahobit ľudu. Všetky tieto zásady otca Čínskej revolúcie sú posvetnou súčastou nášho stranického programu. . ."

Na rokovani Mao ce-tunga s Ruskými zástupcami vyhlásil "Hlavne musíme mať podporu ľudu " S nepriateľmi môžme bojovat aj bez techniky - palicami a kameňmi. Musíme si len zabespečit podporu más. Preto musíme bojovat za zlepšenie hospodárského postavenia más, inak nás ľud nebude podporovat ."Oficiálna čast návštevi sa skončila Mao ce-tungovým prísľubom ,že bude ruskym komunistom so všetkých síl pomáhaťv práci.

Chválil mudrost súdruha Stalina a vedenie kominterny .

Neskôr Mao ce-tung zoznamil Ruských zástupcov zo svojou ženou Tiang Čching bola dobrá, štíhla, pohýblivá, mala bystré hnedé oči a popri svojom mužovi vyzerala veľmi útlo správala sa k nemu veľmi nežne, a snažila sa mu vo všetkkom vyhoviet .

V tomto čase Puo Ku bol členom Politického byra do septembra 1931 ÚV KS Číny .Od

januára 1935 stal na čele dočasného ÚV KS Číny. Po konferencii v Čun-i , od januára 1935 je na čele ÚV KS Číni Mao ce-tung.

Lin Po-tu je predsedom Zvláštnej oblasti : provincií Šen-si, Kan-su a Ning-sia. Je to úctivý , dobrosrdečný starší človek.

Najľudnatejšia krajina na svete sa stala korisťou Japoncov nielen pre svoju hospodársku zaostalosť ale najmä v dôsledku roztrieštenosti národných síl. Existuje stredná vláda v Čchun-čchingu, ktorú utvoril kuomintán-zatial ešte najvplyvnejšia a najpočetnejšia politická organizácia. Je tu niekoľko sovietských oslobodených oblasti , ktoré spravujú komunisti. Ale súčasne existujú obrovské oblasti Číny, ktoré kontrolujú militaristické kliky a bábková nankinská vláda Wang Ting-weja, ktorú pozliepali Japonci ako protiváhu Čchung-čchinskej vláde. O jenanskóm období bolo v Číne napísane veľa kníh, nebola v nich však venovaná pozornosť tomu, ako Mao ce-tung využil svojho viac než desať ročného pobytu v Jen-anu

k dokončeniu krutého boja o nastolenie neobmedzenéj osobnéj kontroly nad stranou.V tomto boji zohralo rozhodujúcu úlohu hnutie za nápravu štylu práce, jeho podstata spočívala v tom, aby boli silou vnutené celéj strane “Mao ce-tungové ideje” ako vodcovskej idelogie.

KAMPAŇ ZA NÁPRAVU ŠTYLU PRÁCE.

V zime sa v Jen-ane rozvírila široká kampaň za "nápravu štýlu práce", alebo -ako ju ešte zvyknú nazývat-"boj za nápravu troch štýloch práce", to znamená štýlu straníckej práce, štúdia a literárneho štýlu. . . Kampaň za nápravu štýlu práce -ceng-feng jun-tung [skrátene - ceng feng] nadobudá masový charakter. Nielen členovia strany ,ale aj vojaci a obyvatelia sa zapajajú do bifloania Mao ce-tungových prejavov o otázke kultúry , "za nápravu troch štýlov" a podobne .

”BÁBKOVÝ” ŠTÁT MAN-CU-KUO.

Man-cu-kuo bol bábkový štát na cele s cisárom Kchang Tem , posledným predstavitelom tristorocnéj mandžuskej dynastie .

Kchang Te sa dostal na cisársky trón Číny ešte ako dieta .Vtedy sa volal Pchu 1,aj so všetkými prívlastkami patriacimi k jeho hodnosti :"Hospodár tisícročí " , "Syn nebies" a podobne. Po revolúcii , ktorá zmietla monarchiu , žil Pchu 1 pomerne dlho v ústrani , kým ho na svetlo božie nevitiahli Japonci. V snahe zamaskovat obsadenie Mandžuska vytvorili bábkový štát Man-cu-kuo a Pchu 1ho vyhlásili pod menom Kchang Te za cisára. Pre Japoncov bol vhodným pláštikom pre faktickú okupáciu Mandžuska.

Pod fiktívnou vládou cisára Kchang Teho sa nachádzalo asi 42 miliónov obyvatelov.

Pre Japoncov je Mancu-kuo nielen výhodné nástupište pre útok na ZSSR, ale aj vojenský arzenál. Sú tu velké metalurgické a automontážne závody a bane...

Začiatkom roku 1941 pribudol do Jen-anu Kchang Šeng, okamžite sa pripútal k Mao ce-tungovi a ostro napadol komunistov-internacionalistov. Za Maovej podpory skoro zaujal funkciu načelnika rozviedky a kontrarozviedky Zvláštnej oblasti. Kchang Šeng sa stal Mao ce-tungovou pravou rukou pri likvidácii jeho ideových odporcov,orintovaných na kominternu a priateľstvo so Sovietským zväzom.

Cieľom Maovéj politiky “Veľkého skoku”

Cieľom Maovéj politiky “Veľkého skoku”, vyhlasenéj v roku 1958, bolo ešte za jeho živita zabespečiť Číne svetové ekonomické a ideologické prvenstvo. Nereálne stanovené ciele, utopické rovnostárske hesla, polovojenské metódy práce vo veľkých poľnohospodárskych komunách a zakladanie primitívnych ľudových pecí na tavbu železa malo za následok hospodárske zmätky. Mao ce-tung však obratne presunul vinu za svojé neúspechy na vtedajšieho predsedu ČĽR Liou Šao-čchiho. Internacionalistov vo vedení strany systematicky vyraďoval sério politických kampani, vymyslených obvinenía svojvoľných trestov. Člen politického byra ÚV Komunistickej strany Číny Kao Kang zahynul vo väzeni v roku 1955, tajomník Ústredného výboru Wang Ming ušiel do Sovietskeho zväzu v roku 1956, minister národnej obrany Pcheng Te-chuaj bol zosadený a v roku 1959 uväznený, predseda ČĽR Liou Šao-čchi skončil svoju politickú dráhu vo väzeniv roku 1974 a oficialne predurčený Maov nástupca Lin Piao zahynul údajne na úteku v lietadle v roku 1971. Mao dal súbežne stupňovať kult svojej osobnosti až do obludných rozmerov. Nazývali ho “Veľký kormideľnik”. Čiňanov donútili v masovom meradle memorovať zbierku jeho citátou. Uverejňovali sa aj jeho básničky, písané zväčša tradičným štílom.


KULTÚRNA REVOLÚCIA

Na začiatku šesťdesiatych rokov musel Mao čeliť rastúcej opozícii v samotnom vedení čínskej komunistickej strany. Zoči – voči straníckemu aparátu, poučenému hospodárskymi omylmi “vaľkáho skoku dopredu” a výstelkami maoistickej ideológie, “veľký kormidelník” a jeho skupina yačali boj proti revizionizmu, pričom sa opierali hlavne o armádu a mládež. Rozpútali skutočné povstanie – kultúrnu revol´´uciu -, hnutie trvajúce tri roky. Znamenie na štart dali v novembri Mao a jeho žena Ťiang Čching, keď jedného pochybného spisovateľa poverili napísaním článku kritizujúceho divadelnú hru autora Wu Chana Zosadenie Chaj Žuej.

Nasledovali ich intelektúalne a univerzitné kruhy, ktoré vystúpili s obvineniami na adresu “pravičiarov”:prezidenta pekinskej univerzity kritizovali na nástenom plakáte (ta-c´pao) ako elitára. Ťiang Čching si začala vybavovať účty s vedúcimi kultúrnymi činiteľmi v Šanghaji, ktorí mali smolu, že nesúhlasili s jej názormi na operu. V apríli 1966 Denník Oslobodzovacej armády vydal výzvu na kultúrnu revolúciu a získal si podporu predsedu vlády Čou En-laja. Na univerzitách sa rozpútali násilnosti proti každému, kto zastával nejakú významnejšiu funkciu.


Moc červeným gardám

Leto 1966 petrilo červeným gardám: boli to hlavne žiaci lýceí a študenti, teda mladí ľudia, ktorí sa nezúčastnili revolúcie. Mao ich poveril bojom proti svojim nepriateľom výzvou, uverejnenou na plagáte, ktorého heslom bolo “Páľte na štáby!”.8.augusta bola vyhlásená charta kultúrnej revolúcie definujúca jej ciele: zvrhnúť tých, ktorí v strane zastávajú významné funkcie a dali sa na cestu kapitalizmu”.18.augusta sa v Pekingu na námestí Nebeského pokoja uskutočnila obrovská demonštrácia, na ktorej dav oblečený do jednotných modrých úborov čakal, kým sa objaví vodca.Celé vlaky červených gárd sa vydali na cestu po krajine a šírili Maove názory, ktorých symbolom bola Červená knižka, zbierka jeho myšlienok. Koncom leta splnili určené ciele, ale hnutie sa začalo štiepiť medzi tých, čo sa domnievali, že podstata sa dosiahla, a extrémistov, pre ktorých sa revolúcia iba začínala.


NÁPOR KRAJNEJ ĽAVICE

V jeseni získala prevahu ich línia: boj-ešte násilenjší a chaotickejší-sarozšíril na proletariát. V decembri uchopili robotníci moc v Šanghaji. Vo februári 1967 bola vyhlásená Komúna. Maoisti sa od tejto chvíle usilovali nastoliť vna vidieku a v mestách novú moc: revolučné výbory vytvorené z červených gárd, vojakov a verných stúpencov. V rokoch 1967-1968 vyvolali živý odpor miestnej moci, ale postavili sa aj proti ľavičiarom: v lete 1967 búriaca sa mládež vo Wuchane v strednej Číne dala najavo svoje vlastné túžby, smerujúce proti úradným činiteľom už ustanovených výborov, a bojovala za republiku bez byrokracie, za Čínsku ľudovú komúnu. Krajina sa odvtedy ocitla v občianskej vojne. Za podpory tlače, ktorá hlásala, že antimaoisti sú “potkany behajúce po uliciach, zabite ich”, buriči žiadali hlavu prezidenta republiky Liu Šao-čchiho a generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny Teng Siao-pchinga. Revolúcia dosiahla kulminačný bod.