1) Rakúsko – maďarské vyrovnanie

V rozdrobenom Nemecku bolo najsilnejším štátom Prusko. Hralo veľkú rolu odvtedy čo sa na čelo pruskej vlády dostal Otto von Bismarck. Ten si predsavzal, že zjednotí Nemecko pod pruským velením.
Súperom Ruska bolo najmä Rakúsko. Táto vojna bola veľmi krátka, bojovalo sa aj na území Slovenska pri obci Lamač, pri dnešnej Bratislave. Víťazné Prusko donútilo Rakúsko uznať vedúcu úlohu Pruska v Nemecku. Vzniká Severonemecký spolok, ktorý sa stal základom budúceho nemeckého štátu.
Porážka vo vojne s Pruskom spôsobila hlbokú vnútornú krízu v Rakúsku. Oslabená vláda sa rozhodla ustúpiť maďarskému tlaku a vyrovnať sa s maďarskými požiadavkami. Rakúsko-Maďarské vyrovnanie z roku 1867 rozdelilo ríšu na dva samostatné štáty – na Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko ( Zalitavsko). Oficiálny názov štátu bol Rakúsko-Uhorsko. Takémuto štátnemu usporiadaniu hovoríme dualizmus. Dualizmus bol spôsob štátneho usporiadania habsburskej monarchie. Oba štáty mali jedného panovníka a tri spoločné ministerstvá: ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vojny a ministerstvo financií. Všetky ostatné veci si riadili oba štáty samostatne, prostredníctvom svojej vlády a snemovne. Z toho vyplývalo, že každá z dvoch častí sa vyvíjala odlišne. Politický systém bol v Rakúskej časti demokratickejší. Naopak v maďarskej časti si veľa výsad udržiavala maďarská vláda. 2) Slovensko a rakúsko - maďarské vyrovnanie

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa slovenský národ ocitol vo vážnej situácií. Slovensko bolo súčasťou uhorského štátu. Uhorský snem a uhorská vláda boli v maďarských rukách. Nedemokratický systém dovoľoval maďarským vládnym kruhom uskutočňovať bezohľadnú maďarizáciu. Hlavnou politickou ideou, ktorou sa maďarská vláda riadila, bola idea jednotného maďarského politického národa v Uhorsku. Iné národy v Uhorsku maďarská vláda neuznávala. V mene tejto idey sa v Uhorsku začala uskutočňovať politika odnárodňovania, ktorá postupne stupňovala. Ukazovalo sa, že budúcnosť slovenského národa je veľmi chmúrna.
Rakúsko maďarské vyrovnanie prehĺbilo rozkol v slovenskom národnom hnutí. Skupina, ktorá kritizovala orientáciu slovenskej politiky na Viedeň a požadovala požiadavky Memoranda z r. 1861 za príliš radikálne, vystúpila teraz so svojimi požiadavkami. Základom jej politiky bolo hľadanie dohody s Maďarmi, odmietnutie požiadavky Okolia slovenského a zdôrazňovanie jazykových a kultúrnych ústupkov od maďarskej vlády.