referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Žaneta
Pondelok, 1. júna 2020
Stará škola
Dátum pridania: 10.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: boba
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 969
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 6m 40s
Pomalé čítanie: 10m 0s
 

Skupina vydávala časopis Slovenské noviny, na jej čele bol Ján Palárik a peštiansky staviteľ Ján Nepomuk Bobula. Táto skupina sa volala Nová škola. V tomto čase však vzniká strana, ktorá bola voči Novej škole v opozícií a mala úplne opačné ciele a princípy. Táto strana si hovorila Stará škola.

3) Vznik Starej školy

Vzniku starej školy predchádzalo Slovenské národné zhromaždenie (tiež memorandové zhromaždenie) - snemovanie slovenskej politickej reprezentácie a verejnosti. Konalo sa 6. a 7. júna1861 v Martine a jeho iniciátormi boli najmä Štefan Marko Daxner a Ján Francisci, ktorý mu predsedal. Otvoril ho martinský richtár O. Koša. Prvý deň vyplnilo rokovanie takmer 200 popredných osobností o novom politickom programe, ktorý pripravil Š. M. Daxner. Vychádzal zo zásady prirodzeného práva rovností národov a národnej svojbytnosti Slovákov, ktorú mal vyjadrovať a zabezpečiť autonómny územný útvar. V otázke autonómie i orientácie slovenskej politiky s a stretli dva názorové prúdy, ktoré položili zárodky Starej školy i Novej školy.

4) Do vnútra Starej školy

Stará škola bola hlavným prúdom slovenského národného hnutia v 60. a 70. rokoch 19. stor. Začala sa formovať na slovenskom národnom zhromaždení r 1861. Centrum mala v Martine, 19. marca začal J. Francisci v Budíne vydávať Pešťbudínske vedomosti, ktoré sa stali orgánom Starej školy. Od r. 1870 vydávali Národné noviny. Jej hlavnými predstaviteľmi boli J. Francisci, Štefan Marko Daxner, Ján Miloslav Hurban, Martin Čulen a V Paulíny-Tóth. Na rozdiel od počiatočnej Novej školy nedôverovala maďarským politikom a „slovenskej ” šľachte. Hlásila sa k odkazu štúrovcov, orientovala sa na spoluprácu s cisárskou Viedňou, odmietala akékoľvek prejavy maďarskej nadradenosti. Dožadovala sa dôslednej národnej rovnosti a hlásila sa k slovanskej vzájomnosti. Jej programom bolo Memorandum národa slovenského a idea Okolia (autonómia Slovenska v rámci Uhorska). Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa ocitla v silnej defenzíve, proti radikálnej maďarizácií nebola schopná rozvinúť príťažlivý program a prejaviť každodennú priebojnosť v záujme ochrany sociálne slabých vrstiev. Časom ich aktivita začala ochabovať. Pomoc očakávala od ostatných Slovanov, najmä od cárskeho Ruska. Maďarská strana jej predstaviteľov často označovala za zradcov vlasti a panslavistov. Začiatkom 70. rokov sa začína nazývať Slovenskou národnou stranou. 5) Slovenská národná strana

Nadviazala na Starú školu a ideový odkaz štúrovcov, organizačne sa sformovala 6. júna 1871, sídlila v Martine. Bola hlavnou slovenskou politickou silou v období dualizmu.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: KRONIKA ĽUDSTVA - Bodo Haremberg, UČEBNÉ TEXTY Z DEJEPISU – Dušan Kováč a Eva Kowaská, LEXIKÓN SLOVENSKÝCH DEJÍN – Dušan Škvarna + 5 autorov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.