I napriek tomu, že sa nepriateľovi podarilo sčasti narušiť pásmo povstaleckej obrany, nedosiahlo zamýšľaný úspech – obsadiť Martin z chodu.Povstaleckí vojaci a partizáni, vďaka svojej vysokej bojovej morálke a odvahe, dokázali zadržať postup nepriateľa. A to napriek počiatočným chybám a nedostatkom na rôznych stupňoch velenia a technickej prevahe nepriateľa.Vojaci a partizáni mali len veľmi málo protitankových zbraní a takmer nijaké protilietadlové. Mnohým veliteľom chýbala väčšia bojová skúsenosť i vševojsková erudovanosť pri organizovaní a vedení bojovej činnosti. Prevažná vúčšina mužstva nemala takmer nijaké bojové skúsenosti.
Faktom však zostáva, že povstaleckí vojaci a patritzáni tu zastavili postup dobre vyzbrojeného a skúseného nepriateľa, že vybojovali svoj prvý úspech. Tým umožnili sformovanie jednotiek i obranných postavení v prietore Vrútky – Martin a to, ako ukázal ďalší vývoj udalostí, nebolo
Málo.
Dňa 30. Augusta 1944 o 08. H zasadal ORNV v Martine. Na návrh okresnej organizácie KSS bol za predsedu zvolený Ján Mazúr. Ďalšie funkcie boli rozdelené takto : podpredsedovia – Jozef Šťastný, Miloš Ursíny, fedor Zorkócy a Vojtech Hruška. Tajomníci: Alojz Bullaa a Miroslav Hysko. Revolučný okresný národný výbor mal spolu 40 členov.
Dňa 30. Augusta 1944 sa v Martine utvoril aj Revolučný miestny národný výbor. Na základe RONV v Martine do kasárni Pluku útočnej vozby a do kasární spojovacích jednotiek nasupovali záložníci z celého Turca a predovšetkým z Martina. Spolu s vojakmi martinských náhradných páporov vytvárali pešie, delostrelecké i tankové jednotky.
Dňa l. Septembra zaútočila nepriateľská pechota na obranné postavenia práporu Šlajchart a oddielu francúzskych partizánov na výšinách Rakytie a Domašín. No útok bol odrazený.
Partizáni mínerského odielu na ceste ponad tunel pripravili účinný zával, ktorého výbuchom urobili cestu i tunel nepriechodnými. Kráterom výbuchu sa neskoršie prepadol aj postupujúci nepriateľský tank.
Do bojov zasiahol aj mínerský oddiel l. čs. partizánskkej brigády M. R. Štefánika pod velením npor. Ladislava Peškeho, a to v osade Nánošíkovo a na výšine kóty 663.
Dňa 4. Septembra nepraiteľ zaútočil na ľavom brehu Váhu smerom na Vrútky. Delostreleckými prepadmi i strmhlav útočiacimi lietadlami postupne vyrazili z boja časť povstaleckého delostrelectva a spôsobil početné straty na živej sile.
Nepriateľ početnou a materiálnou prevahou sa po piatich dňoch bojov prebojoval do dolného Turca, obsadil prístupy k Martinu a ku Kraľovianskej tiesňave.