HISTÓRIA MESTA:
Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria. Pri dobývaní Európy sa Rimania zastavili na strednom toku Dunaja. Na obsadenom území vznikla provincia Panónia. Z dnešného územia Slovenska bola jej súčasťou len zadunajská časť Bratislavy. Aj na druhej strane rieky vybudovali niekoľko vojenských táborov a civilných stavieb. Pozornosť venovali predovšetkým zabezpečeniu hraničného pásma zvaného Limes Romanus. Prvým miestom na slovenskom brehu, ktoré Rimania obsadili bol zrejme Devín. Noha rímskeho legionára sem vstúpila už v dobe Octaviana Augusta. Aktivita Rimanov výrazne vzrástla počas tzv. markomanských vojen (160-180). Vtedy zrejme vznikla veľká pevnosť v Iži pri Komárne a menšia stanica v Stupave. Postavili ju na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Miesto si vybrali vďaka jeho strategickej polohe na trase dôležitej obchodnej Jantárovej cesty. Z pevnosti kontrolovali veľkú časť Záhoria a Bratislavskej brány. V prípade potreby nebolo problémom nadviazať vizuálny kontakt (napr. ohňovými signálmi) s Carnuntom, vzdialeným asi 30 km. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70x70 metrov. V strede stála veliteľská budova s 20 miestnosťami a ústredným dvorom – átriom. Pobyt legionárov dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera. "Civilný" život dokumentuje keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. Na lokalite prebieha v súčasnosti dlhodobý archeologický výskum s cieľom vybudovať múzeum v prírode. Zatiaľ nie je v teréne prezentovaná žiadna časť zachovanej architektúry.
Nasledovalo trvalé osídlenie Slovanmi, o čom svedčia i nálezy slovanského pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6. - 9. storočia. Pohrebisko sa nachádza v miestnej časti Mást. Výskum pohrebiska dokladá nielen úroveň včasnostredovekej materiálnej kultúry a remeselnej úrovne, ale i sociálnu a spoločenskú diferenciáciu spoločnosti. Podľa keramiky a pohrebných obradov je evidentné, že išlo o slovanské populácie bez zásahu staromaďarských prvkov do ich materiálnej kultúry, kontinuálne prežívajúcej aj po príchode Maďarov na stredné Podunajsko.
Na prelome 10. a 11. storočia vzniká Uhorský štát. Belo IV., uhorský kráľ, v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Majitelia hradu sa neskôr presťahovali do pohodlnejšieho kaštieľa v Stupave, ktorý vlastnil rod Pálfiovcov. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Vďaka svojej mimoriadne výhodnej polohe bolo mestečko od svojho založenia významným strediskom a križovatkou obchodných ciest. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, chovom domácich zvierat, rybárstvom, prácou v lesoch, pálením vápna a ďalšími remeslami a obchodom. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku. Poľnohospodárska výroba už v 16. storočí umožnila vznik pivovaru, neskôr vznikla aj papiereň a valcha, v 19. storočí bola vybudovaná škrobáreň. Začiatkom 20. storočia vznikajú cementáreň, konzerváreň a pálenica.
ZNÁME OSOBNOSTI OBCE:
Keramikár Ferdiš Kostka
Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbankársky majster Štefan Putz, ktorý priniesol do obce znalosť výroby habánskej keramiky, spočívajúcej na výrobe technicky dokonalejšej keramiky polievanej olovnato-ciničitými polevami, označovanej aj termínom "majolika" alebo "fajansa". O dobré meno tejto dieľne sa postarali aj Putzovi nasledovníci – Ján Kostka a Ferdinand. V slávnej tradícii pokračoval Ferdiš Kostka (1878-1951). Venoval sa okrem tradičnej výroby aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila doma i v zahraničí. Stal sa prvým národným umelcom v histórii ČSR. Jeho diela možno obdivovať nielen v rodnom dome v Stupave (od roku 1968 je tu zriadené múzeum), ale i v zbierkach múzeí v Bratislave a zahraničí. Rozsiahla zbierka z tvorby Ferdiša Kostku, originálne zariadenie, nástroje a vybavenie dielne i domu keramikára so zachovanou pecou na vypaľovanie keramiky, ktorá je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe. Múzeum je v prevádzke. Telefónne číslo: 02/65934882 Adresa: Múzeum F. Kostku, ul. F. Kostku 25
ŠPORT:
Osobitnou kapitolou života mesta je šport. V posledných rokoch významné jubileá oslávili športové kluby – hádzanársky a futbalový. Bohatá história týchto klubov svedčí o masovom športovaní pod vedením Telovýchovnej jednoty Tatran Stupava. Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vďaka výborným podmienkam zaznamenáva najväčší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celoročnou prevádzkou. Denne je k dispozícii aj tenisový tréner. Spomínané tenisové kurty v areáli Park Hotela sú miestom významných stretnutí medzinárodného významu. Ku tradičným podujatiam patria tenisové turnaje ETA – medzinárodný halový turnaj žien a Medzinárodné majstrovstvá OPEN SLOVAK – seniori
