referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Branislava
Sobota, 14. decembra 2019
Stupava
Dátum pridania: 17.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Dadulka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 501
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 10.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 17m 30s
Pomalé čítanie: 26m 15s
 

Stupava ako mestečko sa spomína už roku 1269, teda prvýkrát je o nej písomný záznam. Materiálne doklady o osídlení tohto územia sú oveľa staršie a územie je nepretržite osídlené od čias neolitu. Striedali sa tu dobyvatelia a bojovníci s roľníkmi, ktorí zveľaďovali tento kúsok zeme, zakladali svoje rody, stavali si obydlia, chrámy, žili a pracovali s myšlienkou na budúcnosť. Pečať svojho života a práce vtlačili do tejto zeme, ktorej sme dedičmi. Krásna prírodná scenéria, kultúrne a historické pamiatky, ľudové tradície, viera a predovšetkým pracovití, vzdelaní a talentovaní ľudia, mladá generácia ako nádej pre budúcnosť.

OKRES: Malacky
KRAJ: Bratislavský
POLOHA: Stupava sa rozprestiera medzi Západnými svahmi malých Karpát a Južnou časťou Záhorskej nížiny.
Zemepisná šírka: 48stupňov a 16 minút s.z.š.
Zemepisná dĺžka: 17stupňov a 2minúty v.z.d.

Mesto Stupava má výhodnú polohu z viacerých hľadísk. Približne za 20 minút autom sa dostanete do hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Okresné mesto Malacky, ležiace na opačnej strane ako Bratislava je vzdialené od Stupavy 17 km.

Stupava je pomerne blízko aj k hraničným priechodom do Rakúska a Českej republiky. Do Rakúska sa môžete dostať cez hraničný priechod Angern, (smer Záhorská Ves), ktorý ponúka atraktívny prevoz kompou, alebo cez iné priechody v Bratislave a okolí. Do Českej republiky sa najrýchlejšie dostanete diaľnicou (smer Malacky).

HORNINY: štrky, piesky, vápenec
POVRCHOVE CELKY: Malé Karpaty, Záhorská nížina
PODNEBIE: relatívne suchá a teplá klíma
VODSTVO: niva Moravy
PODY: menej úrodné pôdy -kvôli naviatemu piesku.
Na Chvojníckej pahorkatine sa naviala spraš.

RASTLINSTVO: V Stupave kvôli neúrodnej pôde rastú zväčša iba borovicové lesy. Mesto je zo všetkých strán ovenčené lesmi. Ich súčasťou priamo v centre mesta je Stupavský park, ktorý dobudovali poslední majitelia kaštieľa Károlyiovci. Súčasťou parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov – jedľa Nordmanová, pagaštan červený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlaločné, borievka čínska, borievka virginská, borovica hladká-vejmutovka, borovica čierna, katalpa bignoniovitá, ľaliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavoľník van Houtteov a rad ďalších.

Záhorie a jeho hubársky chýr sú známe medzi obyvateľmi nielen Bratislavy a jej najbližšieho okolia, ale prenikli už aj smerom na východ Slovenska. Na vápencovom podklade neďalekého Borinského krasu sa koncom teplej a vlhkej jari zvyknú objaviť prvé hríby – "dubáky". Táto najznámejšia a najžiadanejšia jedlá huba obľubuje bučiny i dubiny a nezriedka ju možno nájsť aj v smrečine. Pravda, týchto hríbových krásavcov (lat. názov Boletus) je niekoľko druhov. Sú medzi nimi aj jedovaté a nejedlé druhy, ktoré ale – ako všetky vyššie rastliny - treba chrániť.

ŽIVOČÍŠTVO: Z raticovej zveri je v Stupave najpočetnejšie zastúpená diviačia a srnčia zver. Diviaky sa lovia od 16. júla do 15. januára. Lov na diviaky je individuálny, obľúbené sú aj spoločné poľovačky. Lesy v okolí Stupavy sú bohaté na dančiu a muflóniu zver, ktorá sa loví od 1. augusta do 31. decembra. Po celý rok je povolený lov na líšky, z menších šeliem sa tu vyskytuje kuna lesná a kuna sklaná, tchor tmavý, lovia sa od 1. decembra do konca februára. V kraji najväčšia šelma - jazvec sa loví od 1. septembra do konca novembra. Z drobnej zveri je tu hojne zastúpený zajac a bažant, lovia sa v novembri a decembri a to len na spoločných poľovačkách. Jarabice sa v stupavskom revíre nelovia. Od 16. septembra do 15. januára sa poľuje na hus divú a siatinnú. Kačica divá (ostatné druhy kačíc sú celoročne chránené) sa loví od 1. septembra do konca januára. S príchodom jari sa poľuje na sľuku lesnú, ktorá sa loví od 16. marca do konca apríla. Nachádzajú sa tu v hojnom počte rôzne druhy pernatých dravcov – jastrab veľký a malý, myšiak lesný a severský, sokol myšiar, ale aj vzácny druh sokola – sokol rároh.

CHRÁNENÉ ÚZEMIA: Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
CHKO bola vyhlásená v roku 1976, výmera chráneného územia je 65 504 hektárov. Územie začína na ľavom brehu rieky Dunaj Dunajskou bránou a tiahne sa severovýchodným smerom v dĺžke 100 kilometrov až k Novému Mestu nad Váhom. Súčasťou pohoria sú druhohorné komplexy s krasovými jaskyňami. Známy je borinský, plavecký, dobrovodský a čachtický kras s početnými jaskyňami. Borinský kras predstavuje krasové územie, ktoré sa rozprestiera na ploche 14,6 ha. Zahrňuje mnoho krasových javov, jaskýň (sú neprístupné), vyvieračiek, najmä Borinskú a Pajštúnsku vyvieračku, údolie Prepadlé a Medené Hámre. Prírodnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1995 je Veľké Prepadlé. Ochrana ponornej fluviokrasovej jaskyne, nachádzajúcej sa v doline Prepadlé. Jaskyňa má dĺžku 597 metrov, hĺbku 70 metrov, je významná z geologického, geomorfologického a hydrologického hľadiska (aktívny vodný tok). Verejnosti nie je prístupná. Prírodná rezervácia Pod Pajštúnom vyhlásená v roku 1984 s rozlohou 148 hektárov. Ochrana je zameraná na zachované lesné spoločenstvá v treťom a štvrtom vegetačnom stupni na plochom vápencovom chrbte, s prevahou bukov, dubov a líp. Na vrchole chrbta sa okrem skalných foriem vypína zrúcanina hradu Pajštún.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Podobné referáty
Stupava SOŠ 2.9707 3344 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.