Hitlerovi zachránil život jeden z jeho telesných strážcov, ktorý ho chránil vlastným telom, pričom sám zahynul. Pritom však spadol tak nešťastne, že mu vykĺbil rameno. Nevydarený puč stál nacistov 14 obetí - prvých mučeníkov NSDAP a vznikol nový pojem „Blutfahne“ (vlajka krvi), ktorý označoval posvätnú, krvou pokropenú nacistickú zástavu. Na druhý deň bol Hitler zatknutý a odsúdený. Avšak sudca bol pravicového zmýšľania, a tak mu udelil mimoriadne nízky trest päť rokov, no v skutočnosti si v landsberskom konfortnom väzení posedel iba deväť mesiacov. Tie využil na napísanie svojho literárneho diela s názvom Mein Kampf, ktoré sa neskôr stalo akousi nacistickou bibliou /Adolf Hitler: Mein Kampf/. Keď po necelom roku opustil múri väznice, našiel stranu v troskách. Ale netrvalo dlho, kým jej činnosť opäť obnovil. Vodca

Očarený udatnosťou svojej telesnej stráže počas „mníchovského prevratu“ sa rozhodol Hitler vybudovať ochranné oddiely, ktorých zmyslom by bola ochrana jeho osoby. Príslušníci Schutzstaffel (ochranný oddiel - SS) boli starostlivo vyberaní podľa prísnych kritérii. Mohli sa nimi stať iba muži vo veku 23 až 35 rokov, vysokí aspoň 180 cm s čistým registrom trestov. Vodcom SS sa stal Heinrich Himmler, ktorý si zvlášť potrpel na árijský pôvod a vzhľad jeho zverencov. Esesmani nosili čierne uniformi a v znaku mali lebku s prekríženými hnátmi. Ich činnosť sa spočiatku zameriavala iba na Hitlerovu ochranu, ale po čase sa z SS stala obrovská organizácia s rôznymi oddeleniami, napr. jednotky armády Waffen-SS, tajná služba SD alebo neslávne známe popravčie čaty „Einsatzgruppen“. Krach na newyorskej burze a následná hospodárska kríza iba Hitlerovi nahrali do kariet. Nových členov nachádzajúcich v charizmatickom zachrípnutom mužovi vidinu lepšieho života neustále pribúdalo a prvé výsledky sa onedlho dostavili - spolu s komunistami a sociálnymi demokratmi sa v roku 1930 nacisti dostali do vlády. Takmer štvrťmilióna registrovaných členov zaručilo v septembrových voľbách Hitlerovi 107 kresiel v parlamente. Medzi reichswehrom a jeho oddielmi SA vypukla studená vojna. Nemecká armáda mohla disponovať iba 100.000 mužmi, kdežto rady SA sa pod vedením ambiciózneho pedofila Ernsta Röhma nebezpečne rozširovali. Vláda sa obávala možného prevratu, o aký sa už Hitler s pomocou SA raz pokúsil. V roku 1932 mali jeho úderné oddieli takmer 400.000 členov a stali sa pre Weimarskú republiku nočnou morou. Terorizovali židovské obyvateľstvo, zvádzali pouličné bitky s komunistami a sociálnymi demokratmi, páchali výtržnosti a po čase si vyslúžili prezývku „hnedá zberba“.