Ich rast a vyčíňanie donútili kancelára Heinricha Brüninga zakázať všetky polovojenské oddieli v krajine. Nasledujúce parlamentné voľby však znamenali zmenu; nacisti získali až 239 kresiel a nový kancelár Franz von Papen (Katolícka ústredná strana) opäť SA povolil, aby si získal ich priazeň. Týmto krokom si však znepriatelil armádu, a to sa stalo osudným nie len jemu, ale aj celej Weimarskej republike. Prezident Hindenburg, veterán a hrdina pruských vojen, nakoniec na radu ministra obrany Kurta von Schleichera v januári 1933 vymenoval za nového nemeckého kancelára ambiciózneho Hitlera. Starý prezident sa však nijako netajil s tým, že Hitlerom a nacistami vôbec opovrhoval. "Mám urobiť z toho človeka kancelára? Spravím z neho poštmajstra a môže oblizovať známky s mojim portrétom," nechal sa svojho času počuť. Nakoniec však predsa zmenil svoj postoj a umožnil skrachovanému rakúskemu umelcovi zasadnúť do kancelárskeho kresla. Hitlerovi sa splnil sen - stál v čele Nemecka a to dokonca ústavnou cestou. To, čo sa dialo po jeho vymenovaní však už s ústavou veľa spoločného nemalo.