Strany sa nevedeli dohodnúť na viacerých otázkach ako napr.: znárodnenie výroby, ďalšie etapy pozemkovej reformy, postoj k politickým procesom s reprezentantmi Slovenskej republiky, poistenie, zásobovanie, boj proti čiernemu trhu atď.
Benešovými dekrétmi z roku 1945 boli znárodnené všetky banky, poisťovne, bane, huty, energetické závody, pôda a všetky väčšie podniky. Pokiaľ komunisti požadovali ďalšie znárodňovanie podnikov nad 50 zamestnancov, zabranie a prerozdelenie všetkej pôdy nad 50 ha. Tak všetky ostatné strany tieto požiadavky odmietali, pretože v tom videli priblíženie sa k Sovietskemu zväzu. Taktiež odsúdenie Jozefa Tisa bolo predmetom sporu. Po jeho úteku do Rakúska a opätovnom vrátení americkou armádou do Bratislavy, v čase prípravy procesu roku 1946, DS prisľúbila svojim partnerom že ho neodsúdia na smrť. Proces trval od decembra 1946 do apríla 1947 a súd žaloval Tisa z účasti na rozbití republiky, z podielu na prenasledovaní židov, za zatiahnutie Slovenska do vojny, zo zrady na SNP a odsúdili ho na smrť. Po tom, čo vláda odmietla žiadosť o milosť bol 18. apríla popravený, čo značne podrylo autoritu DS.

Tri mesiace po Trumanovej doktríne, v júni 1947 nasledovala iniciatíva s názvom Marshallov plán. Ponuka americkej pomoci, ktorú oznámil minister zahraničných vecí USA George Marshall, by urýchlila odstránenie dôsledkov vojny a rozprúdenie ekonomiky. Československo tento plán najskôr prijalo, ale neskôr od neho na príkaz Stalina odstúpilo. Ako kompenzáciu nám ZSSR ponúkol 5 ročnú hospodársku zmluvu, kde sa zaviazal dodať 600 000t obilia. Čo bolo vzhľadom na neúrodu u nás v roku 1947 od neho milé. Tým si žačal budovať vplyv. Keďže KSS nemala na Slovensku reálnu politickú moc oprela sa o tzv. sily zdola, čiže robotníkov a nespokojných zamestnancova roľníkov. No a rozhodujúci vplyv mala v odboroch. Tieto „výhody“ zužitkovala v roku 1947 pri tzv. „jesennej kríze“. Na jeseň 1947 oznámila bezpečnosť, že odhalila protištátne sprisahanie a zo spoluúčasti obvinila niektorých činiteľov DS vo vládnych úradoch. DS však odmietla obvinenia s tým, že bezpečnosť používa nezákonné metódy a celá záležitosť je zmanipulovaná. Vypukla politická kríza. 30. októbra sa uskutočnil zjazd 1836 delegátov závodov a zamestnaneckých rád, vo väčšine členov KSS, v Bratislave vyslovil nedôveru Zboru povereníkov a žiadal jeho demisiu. Následne do Bratislavy pricestoval Klement Gottwald, na čo bol Zbor povereníkov, mimochodom riadne zvolený vo voľbách, pozmenený, a to tak, že KSS si priradila väčšinu miest. To už sa začala pomaly rozbiehať vládna kríza.
V novembri 1947 v Brne sa konal zjazd sociálnej demokracie, na ktorom nadobudli v strane prevahu skupiny kritizujúce KSČ a sociálna demokracia sa zlúčila so stranou práce. V nasledujúcich mesiacoch sa už vo vláde a v parlamente nemohli dohodnúť takmer na ničom. 13.