februára 1948 vypukla vládna kríza. Zástupcovia občianskych strán protestovali proti diskriminácii nestraníkov a ostatných strán, preferovaniu komunistov a personálnej politike v bezpečnosti. Hlavne proti nezákonným metódam pri vyšetrovaní politických prípadov. Minister vnútra za KSČ kritiku odmietol.
20. februára 1948 podalo 12 ministrov národno-socialistickej, lidovej a Demokratickej strany na protest demisiu, v presvedčení, že prezident Beneš ju neprijme a im sa tak posilnia pozície. Počítali však aj s tým že Beneš ich demisie podpíše, vznikne dočasná vláda a v nasledujúcich voľbách by mohli uspieť. Avšak ako sa neskôr ukázalo mali smolu.
21. februára sa na Staromestskom námestí v Prahe uskutočnila demonštrácia, na ktorej Klement Gottwald žiadal, aby Beneš demisie podpísal a umožnil mu vládu doplniť ľuďmi z odborov a z obrodeného Národného frontu. Ďalej vyzval ľudí po celej republike na zakladanie akčných výborov, ktoré mali uskutočniť očistu vo vedení rôznych úradiv a organizácii.
22. februára sa v Prahe zišiel zjazd závodných výborov a odborových skupín, ktorý podporil požiadavky KSČ v otázkach ďalšieho znárodňovania, pozemkovej reformy, poistenia a plne podporil Klementa Gottwalda. Zjazd dal taktiež podnet k vytváraniu Ústredného akčného výboru národného frontu. Delegáti po návrate domov zakladali takéto iniciatívne skupinky aj v podnikoch, obciach, okresoch.
KSČ si od 17. februára začala budovať vlastný mocenský ozbrojený nástroj Ľudové milície. Taktiež zväz slovenských partizánov vyhlásil pohotovosť a vytvoril Hlavný štáb pod vedením S. Falťana. K 23. februáru bolo v pohotovosti 3600 partizánov. V ten istý deň zbavil predseda Zboru povereníkov G. Husák všetkých povereníkov za DS funkcií s chabým odôvodnením, že členovia DS podali vo vláde v Prahe demisiu, čo však nemalo so Zborom povereníkov nič spoločné. Večer bola budova sekretariátu DS obsadená.
24. februára sa konal jednohodinový generálny štrajk na podporu požiadaviek zjazdu závodných rád. Čo bolo v danej chvíli a politickej situácii vodou na mlyn a podporou KSČ.
25. februára 1948 prijal prezident Edvard Beneš demisiu 12 ministrov a menoval nových. K moci sa dostali komunisti. V 24 - člennej vláde mali komunisti okrem Gottwalda ďalších 10 rezortov, ostatné strany 9. Odbory mali 2. Minister obrany L. Svoboda a minister zahraničných vecí J. Masaryk boli nestraníci. Všade sa vytvárali akčné výbory, v ktorých diktovali komunisti. Za niekoľko dní klesol počet členov SNR zo 100 na 70.