Československo 1946 - 1948

Situácia pred voľbami 1946: Na čele republiky stál dr. Edvard Beneš. Zákonodarnú moc malo Národné zhromaždenie. Parlament však nemal dve komory, ako pred vojnou, ale iba jednu s 300 poslancami. Výkonnú moc mala vláda, ktorej prvým povojnovým predsedom bol Zdeněk Fierlinger. Všetky politické strany boli združené v Národnom fronte. Na Slovensku boli KSS, DS a roku 1946 pribudli Strana práce a Strana slobody. V Čechách to boli KSČ, Československá strana národně socialistická, Československá strana lidová a Československá sociální demokracie.
Voľby 1946: najsilnejšou sa stala KSČ a KSS, ktoré dostali 38% hlasov, čo predstavovalo 114 mandátov. Československá strana národně socialistická 55 mandátov, Československá strana lidová 46 mandátov, DS 43 mandátov, Československá sociální demokracie 37 a Strana slobody a Strana práce 3 a 2 mandáty, čo nebolo v konečnom dôsledku úplne zanedbateľné, lebo v 300 člennom parlamente získala väčšinu ľavica. KSČ,KSS + Sociální demokracie + Strana práce = 153 mandátov.
To že voľby v 1946 vyhrali v podstate komunisti majú na svedomí Česi, lebo na Slovensku dopadli voľby odlišne. Pokiaľ v Čechách a na Morave zvíťazili komunisti so ziskom 43,3% a 34,5% u nás to bola Demokratická strana so ziskom 62% a KSS skončila druhá so ziskom 30,37%. Ďalej Strana slobody 3,6% a Strana práce 3,1%. Výsledky volieb zaznamenali istý posun „doľava“, keďže komunisti dostali o 2,5% viac hlasov, ako pred vojnou.
Predsedom vlády sa v Prahe stal komunista Klement Gottwald a Viliam Široký (KSS) bol jedným z podpredsedov vlády. Na Slovensku boli v SNR aj v jej výkonnom orgáne - Zbore povereníkov až do volieb zastúpení komunisti a občianske skupiny paritne, 1:1. Po voľbách sa pomer zmenil v neprospech komunistov 5:9. Predsedom SNR sa stal reprezentant DS – Jozef Lettrich a predsedom Zboru povereníkov Gustáv Husák (KSS).
Za týchto nevýhodných podmienok bežala KSS po pomoc do Prahy, kde za pomoci KSČ, národno-socialistickej strany a lidovej strany, vnútili, mesiac po voľbách 26. júna 1946 SNR tzv. „pražskú dohodu“, ktorá značne obmedzila právomoci výkonných orgánov SNR v prospech centrálnej vlády na čele s Gottwaldom. Tým pádom sme pomaly prichádzali o pozíciu rovnocenného partnera a zásada „rovný s rovným“ sa začala odbúravať. V rokoch 1946 – 1967 sa politické vzťahy zhoršili.

Strany sa nevedeli dohodnúť na viacerých otázkach ako napr.: znárodnenie výroby, ďalšie etapy pozemkovej reformy, postoj k politickým procesom s reprezentantmi Slovenskej republiky, poistenie, zásobovanie, boj proti čiernemu trhu atď.
Benešovými dekrétmi z roku 1945 boli znárodnené všetky banky, poisťovne, bane, huty, energetické závody, pôda a všetky väčšie podniky. Pokiaľ komunisti požadovali ďalšie znárodňovanie podnikov nad 50 zamestnancov, zabranie a prerozdelenie všetkej pôdy nad 50 ha. Tak všetky ostatné strany tieto požiadavky odmietali, pretože v tom videli priblíženie sa k Sovietskemu zväzu. Taktiež odsúdenie Jozefa Tisa bolo predmetom sporu. Po jeho úteku do Rakúska a opätovnom vrátení americkou armádou do Bratislavy, v čase prípravy procesu roku 1946, DS prisľúbila svojim partnerom že ho neodsúdia na smrť. Proces trval od decembra 1946 do apríla 1947 a súd žaloval Tisa z účasti na rozbití republiky, z podielu na prenasledovaní židov, za zatiahnutie Slovenska do vojny, zo zrady na SNP a odsúdili ho na smrť. Po tom, čo vláda odmietla žiadosť o milosť bol 18. apríla popravený, čo značne podrylo autoritu DS.

Tri mesiace po Trumanovej doktríne, v júni 1947 nasledovala iniciatíva s názvom Marshallov plán. Ponuka americkej pomoci, ktorú oznámil minister zahraničných vecí USA George Marshall, by urýchlila odstránenie dôsledkov vojny a rozprúdenie ekonomiky. Československo tento plán najskôr prijalo, ale neskôr od neho na príkaz Stalina odstúpilo. Ako kompenzáciu nám ZSSR ponúkol 5 ročnú hospodársku zmluvu, kde sa zaviazal dodať 600 000t obilia. Čo bolo vzhľadom na neúrodu u nás v roku 1947 od neho milé. Tým si žačal budovať vplyv. Keďže KSS nemala na Slovensku reálnu politickú moc oprela sa o tzv. sily zdola, čiže robotníkov a nespokojných zamestnancova roľníkov. No a rozhodujúci vplyv mala v odboroch. Tieto „výhody“ zužitkovala v roku 1947 pri tzv. „jesennej kríze“. Na jeseň 1947 oznámila bezpečnosť, že odhalila protištátne sprisahanie a zo spoluúčasti obvinila niektorých činiteľov DS vo vládnych úradoch. DS však odmietla obvinenia s tým, že bezpečnosť používa nezákonné metódy a celá záležitosť je zmanipulovaná. Vypukla politická kríza. 30. októbra sa uskutočnil zjazd 1836 delegátov závodov a zamestnaneckých rád, vo väčšine členov KSS, v Bratislave vyslovil nedôveru Zboru povereníkov a žiadal jeho demisiu. Následne do Bratislavy pricestoval Klement Gottwald, na čo bol Zbor povereníkov, mimochodom riadne zvolený vo voľbách, pozmenený, a to tak, že KSS si priradila väčšinu miest. To už sa začala pomaly rozbiehať vládna kríza.
V novembri 1947 v Brne sa konal zjazd sociálnej demokracie, na ktorom nadobudli v strane prevahu skupiny kritizujúce KSČ a sociálna demokracia sa zlúčila so stranou práce. V nasledujúcich mesiacoch sa už vo vláde a v parlamente nemohli dohodnúť takmer na ničom. 13.

februára 1948 vypukla vládna kríza. Zástupcovia občianskych strán protestovali proti diskriminácii nestraníkov a ostatných strán, preferovaniu komunistov a personálnej politike v bezpečnosti. Hlavne proti nezákonným metódam pri vyšetrovaní politických prípadov. Minister vnútra za KSČ kritiku odmietol.
20. februára 1948 podalo 12 ministrov národno-socialistickej, lidovej a Demokratickej strany na protest demisiu, v presvedčení, že prezident Beneš ju neprijme a im sa tak posilnia pozície. Počítali však aj s tým že Beneš ich demisie podpíše, vznikne dočasná vláda a v nasledujúcich voľbách by mohli uspieť. Avšak ako sa neskôr ukázalo mali smolu.
21. februára sa na Staromestskom námestí v Prahe uskutočnila demonštrácia, na ktorej Klement Gottwald žiadal, aby Beneš demisie podpísal a umožnil mu vládu doplniť ľuďmi z odborov a z obrodeného Národného frontu. Ďalej vyzval ľudí po celej republike na zakladanie akčných výborov, ktoré mali uskutočniť očistu vo vedení rôznych úradiv a organizácii.
22. februára sa v Prahe zišiel zjazd závodných výborov a odborových skupín, ktorý podporil požiadavky KSČ v otázkach ďalšieho znárodňovania, pozemkovej reformy, poistenia a plne podporil Klementa Gottwalda. Zjazd dal taktiež podnet k vytváraniu Ústredného akčného výboru národného frontu. Delegáti po návrate domov zakladali takéto iniciatívne skupinky aj v podnikoch, obciach, okresoch.
KSČ si od 17. februára začala budovať vlastný mocenský ozbrojený nástroj Ľudové milície. Taktiež zväz slovenských partizánov vyhlásil pohotovosť a vytvoril Hlavný štáb pod vedením S. Falťana. K 23. februáru bolo v pohotovosti 3600 partizánov. V ten istý deň zbavil predseda Zboru povereníkov G. Husák všetkých povereníkov za DS funkcií s chabým odôvodnením, že členovia DS podali vo vláde v Prahe demisiu, čo však nemalo so Zborom povereníkov nič spoločné. Večer bola budova sekretariátu DS obsadená.
24. februára sa konal jednohodinový generálny štrajk na podporu požiadaviek zjazdu závodných rád. Čo bolo v danej chvíli a politickej situácii vodou na mlyn a podporou KSČ.
25. februára 1948 prijal prezident Edvard Beneš demisiu 12 ministrov a menoval nových. K moci sa dostali komunisti. V 24 - člennej vláde mali komunisti okrem Gottwalda ďalších 10 rezortov, ostatné strany 9. Odbory mali 2. Minister obrany L. Svoboda a minister zahraničných vecí J. Masaryk boli nestraníci. Všade sa vytvárali akčné výbory, v ktorých diktovali komunisti. Za niekoľko dní klesol počet členov SNR zo 100 na 70.

Zmeny sa konali v štátnej správe, v správe podnikov, v školách, v úradoch. Vo februári vstúpilo do KSS vyše 10 000 osôb, v marci 58 314, v apríli 61 299!
9. mája 1948 prijalo Národné zhromaždenie novú Ústavu ČSR.
30. mája sa konali voľby. Kandidátka bola jednotná. Voliči mali na výber buď zvolia KSS alebo môžu do urny vhodiť prázdny lístok. Navzdory tomu, že voľby boli zmanipulované a sfalšované sa na Slovensku našlo podľa oficiálnych výsledkov 14.1% odvážlivcov ktorý vhodili biely lístok.
KSČ a KSS „získali“ 70% mandátov. V SNR si zo sto poslancov KSS pridelila 78! Strana slovenskej obrody – bývala DS získala 17 poslancov, Strana slobody 4 a jeden poslanec bol nestraník. 7. júna odstúpil prezident Beneš.
14. júna bol za prezidenta zvolený Klement Gottwald. Predseda Ústrednej rady výborov Antonín Zápotocký sa stal novým predsedom vlády.