Narodil sa 10. 11. 1483 v nemeckom meste Eislebene v chudobnej baníckej rodine. Nemal ešte ani pol roka, keď sa s ním rodičia presťahovali do Mansfeldu. Detí bolo spolu 8 - 4 chlapci, 4 dievčatá, deviate zomrelo. 12.3.1488 začal chodiť do materskej školy. V mestskej škole sa učili štyri predmety - čítať, písať, spievať a latinsky. V roku 1491 otec poslal štrnásťročného Martina do Magdeburgu, k vôli lepším školám. Na jar 1498 sa Martin vrátil domov a rodičia ho hneď poslali do Eisenachu. Tri roky, ktoré tu prežil boli vraj najšťastnejšími v jeho mladosti. Ako osemnásťročný v roku 1501 bol imatrikulovaný na artistickej fakulte slobodných umení. Až ako dvadsaťročný si kúpil bibliu. 20.5.1505 začal podľa otcovej vôle študovať právo. Ale Božia vôľa bola iná. Raz v lete roku 1505 Luther prežil v lese hroznú búrku, v ktorej urobil sľub, že ak z nej vyviazne zdravý, vstúpi do kláštora. Svoj sľub splnil a vstúpil do augustínskeho kláštora v Erfurte. Tu vyštudoval teológiu a na doporučenie predstaveného kláštora, dostal sa za profesora na univerzitu do Wittenbergu, kde bol obľúbený. Keď jeho otec dostal list, že Martin vstúpil do kláštora, veľmi ho to rozhnevalo. Zriekol sa svojho syna a nadával na mníchov, ktorí ho zviedli. Až keď mu za niekoľko dní zomreli dvaja synovia počas dní morovej epidémie prestal sa búriť proti Martinovmu rozhodnutiu. V roku 1506 bol definitívne prijatý do rádu a podľa príkazu sa pripravoval na kňaza. Vzťah otca s Martinom bol stále otvorený. Až keď sa Martin oženil a mal deti, otec mu dal pokoj. Oženil sa s Katarínou z Bory, tiež pobožne založenou. V roku 1510 navštívil v úradnej veci Rím, odkiaľ sa vrátil s veľkým sklamaním: „V Ríme som sa presvedčil o skazenosti pápežského dvora“.
Pápež Lev X. potreboval mnoho peňazí na dokončenie chrámu sv. Petra v Ríme. Nariadil preto predávanie odpustkov. Keď to Luther videl učinil rozhodný krok. 31.10.1517 pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 výpovedí proti odpustkom. V 1.-4. výpovedi hovorí o tom, čo znamená pravé a úprimné pokánie.
V 5.-7. výpovedi hovorí o všeobecných zásadách odpúšťania.
8.-29. výpoveď sa vzťahujú otázky platnosti odpustkov pre zosnulých a o údajnej moci nad očistcom. Výpovede 30-40 hovoria o odpustení živým. Hlavné je pokánie a nie peniaze.
41.-51. Skutky lásky sú prsnejšie ako odpustky.
Vo výpovediach 52-80 porovnáva kázeň odpustkov s kázňou evanjelia.