Artemidin chrám

Za teplej letnej noci roku 356 p.n.l. sa ulicami mesta Efezu v dnešnom Turecku zakrádal akýsi chlap. V pravej ruke držal malú pochodeň. Čudný chodec oheň úzkostlivo skrýval pod dlhým plášťom, akoby sa bál, že si plamienok všimne nejaký osamelý tulák. Chlap s pochodňou sa bojazlivo obzeral a hlavným uliciam sa opatrne vyhýbal. Vydýchol si, až keď prišiel k veľkému bielemu chrámu, čo sa vypínal na okraji mesta. Muž sa vkradol do svätyne. Nik mu nezabránil vojsť, pretože strážcovia chrámu spali. Neznámy muž smelo vytiahol fakľu a zaradom podpálil vzácne kultové podmety a posvätné dary. Oheň sa rýchlo rozrastá, drevené dvere nasiaknuté vonnými olejmi a záves pred sochou bohyne v okamihu vzbĺkli. Po chvíli sa rozhorela strecha a zakrátko zostali z pyšného chrámu už iba dymiace ruiny. Iba mramorové stĺpy, aj tie takmer všetky zrúcané, žalovali oblohe. Tento barbarský čin vzrušil celý civilizovaný svet. Vandala odsúdili na ukrutné mučenie. Podpaľač vykonal nenapraviteľný zločin, len aby sa jeho meno dostalo do dejín. Efazania sa zaprisahali, že nevyslovia meno šialenca, bažiaceho po sláve, aby nikdy nedosiahol to, kvôli čomu podpálil chrám, no napriek tomu, a možno práve preto, jeho meno poznáme - Herostratos. Chrám, ktorý premenil na sutiny a popol, bol podľa gréckeho historika Ampelia „najkrajším, najväčším a najvznešenejším posvätným miestom na zemi“. Večne mladá bohyňa Artemis bola Diovou nemanželskou dcérou. Jej brat boh Apolón bol vládcom svetla a slnka, a hoci bol najkrajší spomedzi bohov, nenašiel si manželku. Apolón sa neoženil, zato mileniek - bohýň i pozemských žien - mal, koľko len chcel. Artemis však naveky ostala pannou. Chrám bohyne Artemis v Efeze pokladáme za štvrtý zo siedmich divov sveta. V čase vypálenia bola svätyňa práve tisícročná. Mesto Efez založili lonovia, keď koncom 2. tisícročia prišli z Grécka do Malej Ázie. Mesto a prístav sa rýchlo rozrastali. Efez sa čoskoro stal rušným obchodným centrom s peknými veľkými domami, čistými ulicami a preplneným trhoviskom. obchod a výmena tovarov prekvitali ako v starej vlasti. Efez sa stal jedným z najvýznamnejších miest starého sveta. A kto bola Artemis? Na odľahlom mieste pri ústí rieky Kaystros našli osadníci neveľkú ohradu, ktorá chránila posvätný strom. Pôvodní obyvatelia ho uctievali ako staroázijské prírodné božstvo - ženu s viacerými prsníkmi. Tento kult prevzali aj Gréci, no obraz bohyne postupne prispôsobili svojej Artemide, panenskej bohyni sveta.

Udatná lovkyňa bola ochrankyňou miest, žien a mláďat. Prirodzene, že ohrada s posvätným stromom bola pre Grékov priskromná. Artemis bola predsa Diova dcéra a Apolónova sestra - dvojča. Osadníci teda začali stavať pre Artemis nový chrám: väčší, krajší a pyšnejší ako všetky, čo jej už boli zasvätené. Mesto Efez malo šťastie v nešťastí, že si ho v roku 560 p.n.l. podrobil práve lýdsky kráľ Krézus. Krézus bol nesmerne bohatý a navyše veľký ctiteľ gréckeho umenia a gréckych bohov. S jeho finančnou pomocou vznikol Artemidin chrám, veľkolepá svätyňa Grékov, ktorý volali aj Artemision. V Malej Ázii sú časté zemetrasenia, preto stavali chrám na močariskách. Gréci verili, že mäkký podklad môže silné záchvevy zeme zmierniť. Najprv vykopali hlbokú jamu. Do jej dna zatĺkli nosné trámy z opálených dubových kmeňov. Kmene držali mocný základ zo skál, ktorými jamu vyplnili. Na tomto základe Gréci vybudovali chrám 51 m široký a 105 m dlhý. Priečelie podopieralo 127 asi 18 m vysokých mramorových stĺpov. Strop a krov boli z cédrového dreva, vysoké krídlové dvere do celly z lešteného cyprusového dreva, bohato vyzdobené zlatom a farebnými freskami. V celle sa vypínala vyše 2 metre vysoká drevená socha Artemidy, vykladaná striebrom a zlatom.
Čo sa stalo s novým Artemisionom? Nový Artemision bol ďalšie tri storočia až do roku 262 n.l. centrom náboženského, duchovného a hospodárskeho života. Potom ho dobyvační Góti vyplienili a čiastočne zrúcali. O 118 rokov neskôr stratil svoj význam s konečnou platnosťou. Rímsky cisár Teodosius I. urobil z kresťanstva štátne náboženstvo a dal zavrieť všetky pohanské chrámy. Artemision pomaly chátral. Kresťania z neho odvážali stavebný materiál, ktorý potrebovali pre kostoly. Aj Seldžukovia a Arabi, ktorí mesto Efez opätovne obsadzovali, si z chrámu odnášali kamenie, stĺpy a mramorové dosky a použili ich na stavbu svojich domov. Pyšný, majestátny Artemidin chrám sa čoskoro zmenil na kameňolom. Tak sa z povrchu Zeme pozvoľna stratil chrám, ktorý obdivovali pútnici z celého sveta. Spolu s ním zanikalo aj starobylé mesto Efez. Pomaly zapadalo do močiarov roztrúsených v blízkosti rieky Kaystros. Prešli dlhé roky, kým mesto znovu vybudovali. No ešte v neskorom stredoveku nenašli Osmani ( Turci ) ani stopu po Efeze a jeho preslávenom chráme. V polovici minulého storočia začali archeológovia pátrať po meste Efeze a Artemisione. Po dlhoročných, sprvu márnych pokusoch narazil britský archeológ John Turtle Wood pod šesťmetrovým nánosom na základy chrámu.

Koncom roku 1869 vykopal mramorové schody, ktoré boli súčasťou terasy chrámu. O dva roky neskôr našiel základy chrámu v tvare obdĺžnika. Šťastného Wooda privítala jeho vlasť v roku 1874 so všetkými poctami. V roku 1903 našiel jeho britský kolega David Hogarth Artemidin poklad: 3000 vzácnych perál, náušníc, vláseniek, náramníc a malých mincí z elektrónu, zmesi zlata a striebra. Tieto mince patria k najstarším na svete. Keď v roku 1956 vykopali Feidiovu dielňu, našli v nej tri kópie Artimidinej sochy z pôvodného Artemisionu. Tieto diela nesmiernej hodnoty sú uložené v múzeách miest Efez a Selčuk ( dnešné Turecko ). Nenechajte si újsť ďalšie divy sveta, ktorými sú: CHEOPSOVA PYRAMÍDA, VISUTÉ ZÁHRADY SEMIRAMIDINE, DIOVA SOCHA V OLYMPII, ARTEMIDIN CHRÁM, MAUSOLOVA HROBKA, RODOSKÝ KOLOS A MAJÁK NA OSTROVE FAROS PRI ALEXANDRII,.