Išlo o jednoduché okruhliakové industrie (súbory artefaktov vytvorené rovnakou technikou). Typickým nástrojom tohoto obdobia je pästný klin. Vďaka činnosti amatérskych zberateľov sa podarilo tieto pamiatky nájsť na území Bratislavy, konkrétne na južných terasách Malých Karpát. Spadajú do jednej z ľadových dôb (Mindel, 600 000 - 300 000 p.n.l.).

Záver starého paleolitu reprezentujú na Slovensku artefakty vyrobené pritĺkacou technikou, kde produktom bol úštep, opracovaný do funkčnej podoby (formalizovaný nástroj), v tomto období hrubé driapadlo. Archeologickú kultúru, pre toto obdobie definovanú ako súbor opakujúcich sa nástrojov vytvorených rovnakým spôsobom nesúce spoločné kultúrne črty, reprezentuje CLACTONIEN. Nález rádiolaritového sekáča pochádza z Vyšných Ružbách, clactonské úštepy sa našli Hraničnej pri Hornáde - Seni a Čani. Stratigraficky (následnosťou pôdnych vrstiev) dobre datované sú nálezy z Nového Mesta nad Váhom - Mnešíc, kde z odokrytého sprašového profilu pri ťažbe hliny pre bývalú tehelňu narazilo na úštep, datovaný do obdobia prelomu starého a stredného paleolitu - čo zodpovedá záveru doby medziľadovej Mindel - Riss, nazývanej Holstein. (250 000 p.n.l.)

Stredný Paleolit (250 000 - 40 000 p.n.l.)


Čelová kosť neandertalskej ženy vybagrovaná z riečiska váhu pri Šali (Furmánek V.- Ruttkay, A.- Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991.)
Stredný paleolit v Európe predstavujú populácie neandertálcov (Homo Sapiens Neanderthalensis. Pokrok v tomto období bol technologický (zdokonalené spracovanie kamennej suroviny, prvý raz doklady podpovrchovej ťažby, jemnejšie tvarovanie úštepu kosteným retušérom, uchytenie hrotu v asfalte či živici, parohová a kostená industria (podložky, kopáče, ihly), drevené nástroje, predpokladané prútené a slamené výrobky), ekonomický (špecializácia lovu), duchovný (prvé neutilitárne prejavy, pohreby) aj praktický (zvýšenie komfortu bývania, udriažavané ohniská).


výliatok lebečnej dutiny pokročilého neandertalca (Novotný, B. - Novotná, M. - Kovalčík, R. M.: Popradská kotlina v dávnej minulosti. Poprad. 1991.)

Na území Slovenska využil praveký človek teplé minerálne pramene, ktoré mu poskytli vhodné zimovisko. Postupným navrstvovaním z nich vznikli travertínové kopy. Najdôležitejšou z nich je dnes už skoro úplne vyťažená travertínová kopa v Gánovciach. Popri otlačkoch a výliatkoch tiel hadov, korytnačiek a súdobej flóry sa tu roku 1926 našiel výliatok ženskej lebečnej dutiny. Lokalita spadá na počiatok poslednej doby medziľadovej - EEM al.