Existuje predpoklad, že tieto sa mohli po prvý raz použiť ako hroty diaľkových zbraní, dokonca šípov. Počas mladšej fázy sa na výrobu začína používať i importovaná surovina - pazúrik, rádiolarit, glasporfyr (sopečné sklo odlišnej štruktúry ako obsidián). Zo Slovenska pochádza unikátny nález - rytina na rebre z Veľkého Polačína (okres Trenčín), údajne znázorňujúca Mihuľu riečnu (Petromyzon fluviatilis). Vzrastá i počet lokalít, zachytených povrchovými zbermi: Kunovo, Sobotište, Vlčkovce, Ivanovce - Skala, sprašové terasy pozdĺž stredného Považia. Výskum prebehol v jaskyniach Čertova pec pri Radošine (Bárta 1958 - 61), Deravá Skala pri Plaveckom Mikuláši (Hillebrand 1912 - 13; Prošek, Bárta 1950), Domica pri obci Kečovo (Böhm 1932 - 34; Bárta 1956, 1963). Najvýznamnejšia je lokalita Moravany nad Váhom, poloha Dlhá. Podľa nej je pomenovaný charakteristický tvar listovitého hrotu ako typ Moravany - Dlhá. Dôležité sú aj nálezy kostených hrotov kopijí mladečského typu v mladšej, možno už aurignackej vrstve v jaskyni Deravá Skala. Východ Slovenska patril do sídelnej oikumeny megakultúry AURIGNACIEN, zaberajúcej priestory Blízkeho východu, Mezopotámie, Pričiernomoria, celej západnej a južnej Európy okrem Škandinávie, Balkánu a Karpatskej kotliny. Tomu zodpovedá aj široké časové rozpätie (42 000 - 22 000). Pre štiepanú industriu sú charakteristické vysoké kýlovité škrabadlá s kýlovitou retušou, rovnako kýlovité rydlá. Aurignacká čepeľ má piškótový tvar. Až 80% suroviny tvorí importovaný severský pazúrik. Dôležitá je i kostená industria, predovšetkým hroty kopijí, staršie s rozštiepenou bázou, mladšie - tzv. mladečské (alebo typ Potočka /Slovinsko/). Nositeľom kultúry bol bezpečne Homo sapiens sapiens - jeho kostrové pozostatky z Mladečskej jaskyne (Morava) sú najstarším nálezom kostí človeka moderného typu v Európe. S tým istotne súvisí aj prvé skutočné jaskynné umenie v južnom Francúzsku, nálezy figúriek zvierat i ľudí z mamutoviny, i prvé paleolitické Venuše (Rakúsko). Na Slovensku poznáme iba náleziská s východnej časti (okrem už spomínaných mladečských hrotov v jaskyni Deravá Skala). Tu možno rozlíšiť starý aurignacien, ktorý reprezentuje Hornádska aurignacká skupina (lokality Barca I., Barca III., Tibava, Kechnec I., Seňa I.); stredný aurignacien zastúpený lokalitami Barca I., Tibava a mladý aurignacien reprezentovaný Hornopotiskou aurignackou skupinou, kde už prevažujú čepele. Tá sa posúva i viac na sever a pozdĺž Torysy prechádza do Poľska. Neisté je jej rozšírenie na strednom Slovensku. Najvýznamnejšou paleolitickou kultúrou je na Slovensku GRAVETTIEN.