Ten sa rozšíril po celej Európe až po Don (pochopiteľne, mimo severnej Európy pokrytej ľadovcom). Podobné kultúry s otupeným bokom (nástroja) zaujali aj celú severnú Afriku a Blízky Východ. Kultúra začína počas 2. polovice würmského pleniglaciálu v polovici interštadiálu Denekamp (Würm 2 - 3), vyznieva ako epigravettien v prvej polovici posledného a zároveň najchladnejšieho štadiálu (studeného výkyvu) Würm_3. V absolútnych dátach to znamená začiatok pri hranici 30 000, ťažisko medzi 25 - 21 000 rokov, pre epigravettien 20 000 až 18 000 p.n.l.). Gravettský ľud lovil mamuty, zajace beláky, soby, polárne líšky, kone, luníky, rosomáky, vlky, levy, medvede, veľa vtákov i slimáky. V tomto období sa udiala prvá zmena odlišujúca psa od vlka - jeho chrup sa zmenil na cikcakovitý (okolo r. 26 000 ). Štiepanú industriu reprezentujú charakteristické gravetty (úzke čepeľovité hroty s jednou hranou otupenou otupujúcou čepeľou). Rozlišuje sa niekoľko typov (Châtelperronské, Kostienkovské, typ Des Vachons a Pavlov), okrem nich to sú kostienkovské nože (správnejšie išlo o dlátka), rydlá, nízke škrabadlá a hrubé archaické tvary s miestnych surovín. Veľmi bohatá je kostená, mamutovinová a parohová industria: od ihly (ešte stále bez ušiek), cez lyžice, mlaty, harpúny, kopije, kopáče, kyjaky po drtiče z mamutích klov. Sídlenie sa stabilizovalo minimálne počas zimy v dlhodobých, po niekoľko tisíc rokov používaných aglomeráciách, chaty mali približne kruhový pôdorys, priemer 5m. V dnách sa nachádzali skrýše (v nich prstene z mamutoviny alebo štiepaná industria), ohniská boli prvý raz pecovito prekryté. Jaskyne sa osídľovali iba prechodne, situácia v Deravej Skale naznačuje možnosť gravettskej chaty. Rozmnožuje sa umelecká aktivita v podobe venúš, iného figurálneho umenia, rytín, skalných malieb. Veľa dôkazov hovorí o dôležitej úlohe šamana vo vtedajšej spoločnosti. Bežné boli rôzne amulety. kamenná plastika ženského lona, Cejkov(Furmánek V.- Ruttkay, A.- Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991.)
Hustota osídlenia stúpla a zaujali sa severnejšie oblasti. Zo západného Slovenska je množstvo lokalít, najdôležitejšie sú: Nemšová (C14 28 500), Trenčianske Bohuslavice (C14 22 500), Vlčkovce nad Váhom, Nitra (polohy Čermáň, jaskyňa pod hradom, úpätie Zobora, Horné Krškany), Svodín, Veľká Ves nad Ipľom (epigravettien) a najdôležitejšia lokalita Moravany nad Váhom s nálezom venuše z mamutoviny. Na východnom Slovensku ide o lokalitu Cejkov (poloha I - epigravettien - C14 19_600; II - ml.; III - st.