gravettien), pozoruhodný nález kamenného červeno pomaľovaného idolu tvaru vulvy a rezby na kosti (tvár?); lokalita Kašov (st. C14 20 700, ml. C14 18 600 - zlomok hlinenej plastiky, hrudka vypálenej hliny); l okalita Hrčeľ, Gánovce, Barca III, Slaninova jaskyňa (C14 27 000 - najst. gravettien v strednej Európe). Lovci sobov - a tvorcovia slávnych malieb v jaskyniach Altamira, Lascauix, Rouffignac, Les Trois Fréres - boli nositeľmi MAGDALENIENU. Zatiaľ najvýchodnejšími lokalitami sú jaskyne moravského krasu (C14 15 000 až 11 000), i keď poza karpatský oblúk sa magdalénski lovci dostali až do východného Poľska. Preto treba overiť možnosť prieniku z týchto oblastí na východné Slovensko s jeho strategickými ložiskami obsidiánu. Rovnako kostená industria na lokalite Skalka pri Púchove naznačuje možnosť prieniku magdalenienu i na západné Slovensko so susednej Moravy. Pred vyrieknutím definitívneho záveru treba preskúmať i jaskyne Deravá Skala a Veľká Pec pri Prašníku. Na územiach nezaujatých magdalenskymi lovcami pokračoval Epigravettien. Toto obdobie je charakteristické veľkou klimatickou nestabilnosťou sprevádzajúcou konečný ústup ľadovca i dožívaním zvierat doby ľadovej ako hyena, nosorožec srstnatý, jaskynný medveď. Mamut už nežil resp. zvyšky populácie dožívali v chladnejších pásmach. Neskorý Paleolit (11 000 - 8 200 p.n.l.)

Toto kratučké obdobie reprezentuje pokračovanie mladopaleolitickej tradície počas posledného chladnejšieho obdobia - štadiálu Dryas 3, ktorým končí pleistocén. Ľadovec sa stiahol do Škandinávie, tundra a lesotundra sa zmenila na zmiešané lesy s dnešnou faunou (jeleň, srnec, los, tur, zubor). Hustota osídlenia je veľmi riedka, nová lovná zver vyžaduje dezintegráciu väčších loveckých skupín, nástroje sa zmenšujú, surovina sa používa väčšinou miestna. Z Poľska prenikla do Popradskej kotliny kultúra ŚWIDERIEN (charakteristické dvojhroté čepeľovité listovité hroty), jej staršia a stredná fáza sa zachytili na lokalite Veľký Slavkov.


Mezolit (8 200 - 6 000 p.n.l.)

Koncepcia vyčleniť mezolit ako samostatné obdobie predstavujúce most medzi neproduktívnou ekonomikou loveckých skupín a neolitických poľnohospodárov sa ukázala pre Európu ako fiktívna. Nepredstavuje žiadne prechodné obdobie, ide o prosté pokračovanie života pravekého lovca v nových prírodných pomeroch holocénu. Do popredia sa dostáva lov rýb (i morských, i morských cicavcov) a vtákov. Malá skupina lovcov má svoj revír, dochádza k tvrdým bojom o tieto územia (stopy na kostiach, kult lebiek).