Paleolit na Slovensku

Periodizácia.

Starý Paleolit (25 000 000 - 250 000 p.n.l.)

Stredný Paleolit (250 000 - 40 000 p.n.l.)

Mladý Paleolit (40 000 - 11 000 p.n.l.)

Neskorý Paleolit (11 - 8200)

Mezolit - konečný Paleolit (8200 - 6000 p.n.l.)

Prírodné prostredie


Úsvit človeka, Ranný Paleolit (25 mil. - 1 mil.)

Oddelenie človeka od ostatných zástupcov zvieracej ríše bol nesmierne pomalý a zložitý proces. Len zlomkovité poznanie vtedajšieho prostredia a jeho obyvateľov neumožňuje vytvoriť detailný obraz evolúcie od jedného z najstarších primátov - Purgatoria (65 mil. rokov) po človeka moderného typu Homo Sapiens Sapiens (100 000 p.n.l.). Každý nový nález môže zmeniť naše nazeranie a posunúť nás o krok vpred. Ujasnenie si vlastného pôvodu patrí ku kľúčovým otázkam antropológie, preto je potrebné každému nálezu z tohto starého obdobia venovať maximálnu pozornosť.

Aj na území Slovenska sa podarilo nájsť doklady existencie primátov (Anthropoidea) - najstarších prapredkov opíc, hominoidov (ľudoopov) i človeka. V Devínskej Novej Vsi, dnes mestskej časti Bratislavy, sa dodnes nachádza veľký vápencový kameňolom, zvyšok polostrovu v neogénneho mori. Počas prvej svetovej vojny sa našlo v Capfeho štrbine, pomenovanej podľa vtedajšieho majiteľa kameňolomu Helmuta Capfeho, sedem kompletných kostier rodu PLIOPITHECUS, z čeľade Pliopithecidae (25 - 15 mil. rokov), pokladaného za predka gibonov a možno i ľudoopov. Dnes sú uložené vo viedenskom Natürhistorisches Museum. Z rovnakej lokality pochádzajú tri zuby DRYOPITHECA (16 - 9 mil. rokov). Dnes sa pripisujú druhu Sivapithecus Darwiny (14 - 10 mil. rokov), z ktorého pravdepodobne vznikol orangutan.

Prvý rod, ktorý sa podľa názoru väčšiny bádateľov priamo podieľal na genéze neskoršieho rodu Homo bol rod RAMAPITHECUS. Prvý raz sa objavil pred 14. mil. rokov. Jeho rozšírenie v strednej Európe potvrdzujú nálezy z okolia maďarského mesta Tatabánya. V roku 1951 sa v nováckej hnedouhoľnej bani našla kostra, ktorá údajne patrila samici s mláďaťom, geologický vek vrstvy pritom naznačuje, že mohlo ísť práve o Ramapitheca. Bohužiaľ, vedúci pracovníci sa obávali prerušenia prác a nesplnenia úloh prvej päťročnice. Trestuhodným spôsobom prikázali robotníkom nález zneškodniť a utajiť. Starý Paleolit (1 000 000 - 250 000 p.n.l.)

Po niekoľko miliónoch rokov, počas ktorých nemáme žiadne nálezy, pokračoval vývoj predkov človeka. Postupne ovládli oheň, začali používať a neskôr aj vyrábať nástroje.

Išlo o jednoduché okruhliakové industrie (súbory artefaktov vytvorené rovnakou technikou). Typickým nástrojom tohoto obdobia je pästný klin. Vďaka činnosti amatérskych zberateľov sa podarilo tieto pamiatky nájsť na území Bratislavy, konkrétne na južných terasách Malých Karpát. Spadajú do jednej z ľadových dôb (Mindel, 600 000 - 300 000 p.n.l.).

Záver starého paleolitu reprezentujú na Slovensku artefakty vyrobené pritĺkacou technikou, kde produktom bol úštep, opracovaný do funkčnej podoby (formalizovaný nástroj), v tomto období hrubé driapadlo. Archeologickú kultúru, pre toto obdobie definovanú ako súbor opakujúcich sa nástrojov vytvorených rovnakým spôsobom nesúce spoločné kultúrne črty, reprezentuje CLACTONIEN. Nález rádiolaritového sekáča pochádza z Vyšných Ružbách, clactonské úštepy sa našli Hraničnej pri Hornáde - Seni a Čani. Stratigraficky (následnosťou pôdnych vrstiev) dobre datované sú nálezy z Nového Mesta nad Váhom - Mnešíc, kde z odokrytého sprašového profilu pri ťažbe hliny pre bývalú tehelňu narazilo na úštep, datovaný do obdobia prelomu starého a stredného paleolitu - čo zodpovedá záveru doby medziľadovej Mindel - Riss, nazývanej Holstein. (250 000 p.n.l.)

Stredný Paleolit (250 000 - 40 000 p.n.l.)


Čelová kosť neandertalskej ženy vybagrovaná z riečiska váhu pri Šali (Furmánek V.- Ruttkay, A.- Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991.)
Stredný paleolit v Európe predstavujú populácie neandertálcov (Homo Sapiens Neanderthalensis. Pokrok v tomto období bol technologický (zdokonalené spracovanie kamennej suroviny, prvý raz doklady podpovrchovej ťažby, jemnejšie tvarovanie úštepu kosteným retušérom, uchytenie hrotu v asfalte či živici, parohová a kostená industria (podložky, kopáče, ihly), drevené nástroje, predpokladané prútené a slamené výrobky), ekonomický (špecializácia lovu), duchovný (prvé neutilitárne prejavy, pohreby) aj praktický (zvýšenie komfortu bývania, udriažavané ohniská).


výliatok lebečnej dutiny pokročilého neandertalca (Novotný, B. - Novotná, M. - Kovalčík, R. M.: Popradská kotlina v dávnej minulosti. Poprad. 1991.)

Na území Slovenska využil praveký človek teplé minerálne pramene, ktoré mu poskytli vhodné zimovisko. Postupným navrstvovaním z nich vznikli travertínové kopy. Najdôležitejšou z nich je dnes už skoro úplne vyťažená travertínová kopa v Gánovciach. Popri otlačkoch a výliatkoch tiel hadov, korytnačiek a súdobej flóry sa tu roku 1926 našiel výliatok ženskej lebečnej dutiny. Lokalita spadá na počiatok poslednej doby medziľadovej - EEM al.

Riss-Würm, približne 120 000 p.n.l.), zachovaný typ predstavuje veľmi primitívnu formu neandertálca. Z koryta Váhu pri Šali bola vybagrovaná čelová kosť ženy a 2 kosti iného jedinca, tentoraz predstavujúcich pokročilú /prechodnú/ formu neandertálca. Iné náleziská sú predovšetkým travertíny v Hôrke - Ondreji, Bojniciach III Hradnej priekope, Behárovciach, Bešeňovej, Hranovnici, ale aj jaskyňa Čertova pec pri Radošine, a sprašové lokality Banka a Mňešice. Industria zodpovedá drobnotvarej kultúre TAUBACHIEN.

Počas starého a stredného Würmu (poslednej doby ľadovej) hustota lokalít stúpa, v Bojniciach - Prepoštskej jaskyni sa našli kamenné nástroje MOUSTIERSKEJ kultúry so silnou levalloiskou tradíciou. Moustierska kultúra ovládla celú strednú Európu - typické sú šupinovo retušované driasadlá. Sídelná oikumena sa rozšírila do predtým neosídlených polôh (Záhorie - Kunov, Sobotište, Prievidza - Mariánsky vŕšok, Laborecká vrchovina), prvý krát človek prenikol do okolia Prešova, ale hľadanie vhodnej suroviny ho zaviedlo až k miestnym ložiskám limnokvarcitov pod Tatrami (Žiar). Mladý Paleolit (40 000 - 11 000 p.n.l.)

Mladý paleolit bol pôvodne vydelený ako obdobie, kedy sa stáva nositeľom nových archeologických kultúr človek moderného typu - Homo sapiens sapiens. Zánik neandertálca však najpravdepodobnejšie prebiehal postupnou asimiláciu, vytláčaním a nie násilnou cestou či náhlym vyhynutím. Dnes, pri znalosti zložitosti otázky a nedostatku antropologického materiálu, kritériom je technologické zvládnutie suroviny novou mladopaleolitickou technikou - mäkkým otĺkačom, pričom v zásade ide o nový tvar industrie - čepeľ. Zručnejší človek však rozširuje paletu nástrojov i o škrabadlá, pílky, vrtáčiky, dlátka a nože. Mladý paleolit začína na Slovensku prechodnou SZELETSKOU kultúrou, rozšírenou v Strednej Európe a celom povodí Dunaja. Nositeľmi jej staršej fázy mohli byť ešte neandertálci, mladšiu už bezpečne vytvoril Homo Sapiens Sapiens. Jej začiatok sa zhoduje s nástupom teplého výkyvu uprostred poslednej doby ľadovej - interštadiálu Hengelo, vyznieva počas konca nasledujúcej studenej fázy Würm 2 a nástupu ďalšieho teplejšieho výkyvu - interštadiálu Denepamp (Würm 2 -3). Analýza C14 na vzorkách z jaskyne Čertova pec ukázala vek 38 320 ± 2480 rokov. Industria pozostáva so stredopaleolitickej zložky (driasadlá, listovité hroty, klinky, diskovité moustéroidné jadrá), časom pribúdajú mladopaleolitické prvky - nízke škrabadlá, rydlá. Najcharakteristickejším prvkom sú krásne listovité hroty.

Existuje predpoklad, že tieto sa mohli po prvý raz použiť ako hroty diaľkových zbraní, dokonca šípov. Počas mladšej fázy sa na výrobu začína používať i importovaná surovina - pazúrik, rádiolarit, glasporfyr (sopečné sklo odlišnej štruktúry ako obsidián). Zo Slovenska pochádza unikátny nález - rytina na rebre z Veľkého Polačína (okres Trenčín), údajne znázorňujúca Mihuľu riečnu (Petromyzon fluviatilis). Vzrastá i počet lokalít, zachytených povrchovými zbermi: Kunovo, Sobotište, Vlčkovce, Ivanovce - Skala, sprašové terasy pozdĺž stredného Považia. Výskum prebehol v jaskyniach Čertova pec pri Radošine (Bárta 1958 - 61), Deravá Skala pri Plaveckom Mikuláši (Hillebrand 1912 - 13; Prošek, Bárta 1950), Domica pri obci Kečovo (Böhm 1932 - 34; Bárta 1956, 1963). Najvýznamnejšia je lokalita Moravany nad Váhom, poloha Dlhá. Podľa nej je pomenovaný charakteristický tvar listovitého hrotu ako typ Moravany - Dlhá. Dôležité sú aj nálezy kostených hrotov kopijí mladečského typu v mladšej, možno už aurignackej vrstve v jaskyni Deravá Skala. Východ Slovenska patril do sídelnej oikumeny megakultúry AURIGNACIEN, zaberajúcej priestory Blízkeho východu, Mezopotámie, Pričiernomoria, celej západnej a južnej Európy okrem Škandinávie, Balkánu a Karpatskej kotliny. Tomu zodpovedá aj široké časové rozpätie (42 000 - 22 000). Pre štiepanú industriu sú charakteristické vysoké kýlovité škrabadlá s kýlovitou retušou, rovnako kýlovité rydlá. Aurignacká čepeľ má piškótový tvar. Až 80% suroviny tvorí importovaný severský pazúrik. Dôležitá je i kostená industria, predovšetkým hroty kopijí, staršie s rozštiepenou bázou, mladšie - tzv. mladečské (alebo typ Potočka /Slovinsko/). Nositeľom kultúry bol bezpečne Homo sapiens sapiens - jeho kostrové pozostatky z Mladečskej jaskyne (Morava) sú najstarším nálezom kostí človeka moderného typu v Európe. S tým istotne súvisí aj prvé skutočné jaskynné umenie v južnom Francúzsku, nálezy figúriek zvierat i ľudí z mamutoviny, i prvé paleolitické Venuše (Rakúsko). Na Slovensku poznáme iba náleziská s východnej časti (okrem už spomínaných mladečských hrotov v jaskyni Deravá Skala). Tu možno rozlíšiť starý aurignacien, ktorý reprezentuje Hornádska aurignacká skupina (lokality Barca I., Barca III., Tibava, Kechnec I., Seňa I.); stredný aurignacien zastúpený lokalitami Barca I., Tibava a mladý aurignacien reprezentovaný Hornopotiskou aurignackou skupinou, kde už prevažujú čepele. Tá sa posúva i viac na sever a pozdĺž Torysy prechádza do Poľska. Neisté je jej rozšírenie na strednom Slovensku. Najvýznamnejšou paleolitickou kultúrou je na Slovensku GRAVETTIEN.

Ten sa rozšíril po celej Európe až po Don (pochopiteľne, mimo severnej Európy pokrytej ľadovcom). Podobné kultúry s otupeným bokom (nástroja) zaujali aj celú severnú Afriku a Blízky Východ. Kultúra začína počas 2. polovice würmského pleniglaciálu v polovici interštadiálu Denekamp (Würm 2 - 3), vyznieva ako epigravettien v prvej polovici posledného a zároveň najchladnejšieho štadiálu (studeného výkyvu) Würm_3. V absolútnych dátach to znamená začiatok pri hranici 30 000, ťažisko medzi 25 - 21 000 rokov, pre epigravettien 20 000 až 18 000 p.n.l.). Gravettský ľud lovil mamuty, zajace beláky, soby, polárne líšky, kone, luníky, rosomáky, vlky, levy, medvede, veľa vtákov i slimáky. V tomto období sa udiala prvá zmena odlišujúca psa od vlka - jeho chrup sa zmenil na cikcakovitý (okolo r. 26 000 ). Štiepanú industriu reprezentujú charakteristické gravetty (úzke čepeľovité hroty s jednou hranou otupenou otupujúcou čepeľou). Rozlišuje sa niekoľko typov (Châtelperronské, Kostienkovské, typ Des Vachons a Pavlov), okrem nich to sú kostienkovské nože (správnejšie išlo o dlátka), rydlá, nízke škrabadlá a hrubé archaické tvary s miestnych surovín. Veľmi bohatá je kostená, mamutovinová a parohová industria: od ihly (ešte stále bez ušiek), cez lyžice, mlaty, harpúny, kopije, kopáče, kyjaky po drtiče z mamutích klov. Sídlenie sa stabilizovalo minimálne počas zimy v dlhodobých, po niekoľko tisíc rokov používaných aglomeráciách, chaty mali približne kruhový pôdorys, priemer 5m. V dnách sa nachádzali skrýše (v nich prstene z mamutoviny alebo štiepaná industria), ohniská boli prvý raz pecovito prekryté. Jaskyne sa osídľovali iba prechodne, situácia v Deravej Skale naznačuje možnosť gravettskej chaty. Rozmnožuje sa umelecká aktivita v podobe venúš, iného figurálneho umenia, rytín, skalných malieb. Veľa dôkazov hovorí o dôležitej úlohe šamana vo vtedajšej spoločnosti. Bežné boli rôzne amulety. kamenná plastika ženského lona, Cejkov(Furmánek V.- Ruttkay, A.- Šiška, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava. 1991.)
Hustota osídlenia stúpla a zaujali sa severnejšie oblasti. Zo západného Slovenska je množstvo lokalít, najdôležitejšie sú: Nemšová (C14 28 500), Trenčianske Bohuslavice (C14 22 500), Vlčkovce nad Váhom, Nitra (polohy Čermáň, jaskyňa pod hradom, úpätie Zobora, Horné Krškany), Svodín, Veľká Ves nad Ipľom (epigravettien) a najdôležitejšia lokalita Moravany nad Váhom s nálezom venuše z mamutoviny. Na východnom Slovensku ide o lokalitu Cejkov (poloha I - epigravettien - C14 19_600; II - ml.; III - st.

gravettien), pozoruhodný nález kamenného červeno pomaľovaného idolu tvaru vulvy a rezby na kosti (tvár?); lokalita Kašov (st. C14 20 700, ml. C14 18 600 - zlomok hlinenej plastiky, hrudka vypálenej hliny); l okalita Hrčeľ, Gánovce, Barca III, Slaninova jaskyňa (C14 27 000 - najst. gravettien v strednej Európe). Lovci sobov - a tvorcovia slávnych malieb v jaskyniach Altamira, Lascauix, Rouffignac, Les Trois Fréres - boli nositeľmi MAGDALENIENU. Zatiaľ najvýchodnejšími lokalitami sú jaskyne moravského krasu (C14 15 000 až 11 000), i keď poza karpatský oblúk sa magdalénski lovci dostali až do východného Poľska. Preto treba overiť možnosť prieniku z týchto oblastí na východné Slovensko s jeho strategickými ložiskami obsidiánu. Rovnako kostená industria na lokalite Skalka pri Púchove naznačuje možnosť prieniku magdalenienu i na západné Slovensko so susednej Moravy. Pred vyrieknutím definitívneho záveru treba preskúmať i jaskyne Deravá Skala a Veľká Pec pri Prašníku. Na územiach nezaujatých magdalenskymi lovcami pokračoval Epigravettien. Toto obdobie je charakteristické veľkou klimatickou nestabilnosťou sprevádzajúcou konečný ústup ľadovca i dožívaním zvierat doby ľadovej ako hyena, nosorožec srstnatý, jaskynný medveď. Mamut už nežil resp. zvyšky populácie dožívali v chladnejších pásmach. Neskorý Paleolit (11 000 - 8 200 p.n.l.)

Toto kratučké obdobie reprezentuje pokračovanie mladopaleolitickej tradície počas posledného chladnejšieho obdobia - štadiálu Dryas 3, ktorým končí pleistocén. Ľadovec sa stiahol do Škandinávie, tundra a lesotundra sa zmenila na zmiešané lesy s dnešnou faunou (jeleň, srnec, los, tur, zubor). Hustota osídlenia je veľmi riedka, nová lovná zver vyžaduje dezintegráciu väčších loveckých skupín, nástroje sa zmenšujú, surovina sa používa väčšinou miestna. Z Poľska prenikla do Popradskej kotliny kultúra ŚWIDERIEN (charakteristické dvojhroté čepeľovité listovité hroty), jej staršia a stredná fáza sa zachytili na lokalite Veľký Slavkov.


Mezolit (8 200 - 6 000 p.n.l.)

Koncepcia vyčleniť mezolit ako samostatné obdobie predstavujúce most medzi neproduktívnou ekonomikou loveckých skupín a neolitických poľnohospodárov sa ukázala pre Európu ako fiktívna. Nepredstavuje žiadne prechodné obdobie, ide o prosté pokračovanie života pravekého lovca v nových prírodných pomeroch holocénu. Do popredia sa dostáva lov rýb (i morských, i morských cicavcov) a vtákov. Malá skupina lovcov má svoj revír, dochádza k tvrdým bojom o tieto územia (stopy na kostiach, kult lebiek).

Industria sa mení a získava špecifický mezolitický výzor - mikrolit len niekoľko milimetrov dlhý v tvare trojuholníku, lichobežníka, kruhovej úseče, hrôtiku sa vsadzovali do parohových, kostených i drevených násad a až tak sa vytvoril funkčný tvar (hrot kopije, nejaký nástroj). Na východe Slovenska (lokality Barca I, Dolná Streda) predstavuje mezolit potiská skupina kultúry TARDENOISIEN s tvarmi príbuznými obsidiánovej industrii duny Ciumeşti v Rumunsku.

Na západnom Slovensko je to mladšia seredská skupina kultúry SAUVETERRIEN súdobej z azilienom. Industria geometrických tvarov dosahuje maximálnu mikrolitičnosť. Sídlisko bolo skúmané na pieskových dunách zvaných Mačianske vŕšky asi 4 km od Serede.