Tak bola archeologicky a historicko-architektonicky preskúmaná väčšina hradov, dochovaných najčastejšie v ruinách. Výskumy veľkých hradov (Bratislavský hrad, Spišský hrad, Šarišský hrad, Trenčiansky hrad) dokumentujú premenu areálu bývalého hradiska na románsky hrad, s mohutnou obytno-obrannou vežou (donjon) v centre a palácom a ostatnými budovali naokolo. V XIV. stor. získavajú hrady gotický výzor (kaplnky, predhradia, brány), už aj s podobou štvorkrídľového paláca. Úpravy z XVI. a XVII. stor. sú zamerané na dosiahnutie obranyschopnosti proti delovému útoku. Počas protihabsburských bojov, spustnutím, požiarom a nakoniec za napoleonských vojen bola väčšina hradov zničená do podoby ruín. Pomerne mladý je výskum hrádkov, väčšinou zastúpených vo forme opevnenej obytnej veže na kužeľovitom násype. Archeologicky bolo preskúmaných aj niekoľko veľkých vojenských opevnení (napr. Bíňa - 107 ha), pričom sa podarilo zadatovať ich (Bíňa rok 998), ostatné XVI. a XVII. stor.

Archeologickému výskumu sa podrobili aj historické jadrá väčšiny miest, ktoré priniesli poznatky o stavebnom vývoji mesta pred a po udelení mestských privilégií, o urbanizme mesta, topografii, mestských hradbách, i o výzore konkrétnych objektov (vežovité domy, radnice, meštianske domy, pivnice, studne, kostoly a cintoríny, brány, barbakany, príp. mestské hrady). Dôležité je množstvo predmetov mateiálnej kultúry či poznatky o zariadení a usporiadaní domu (kachľové pece) a výrobných objektov.

Výskum stredovekých kláštorov dopĺňa obraz i tejto dôležitej inštitúcii stredoveku. Tak boli zistené stavebné začiatky a pôvodný výzor kláštorov ako Hronský Beňadik (založený 1075), Zobor (XI. stor.), Bzovík, Bíňa, Košice-Krásna, Červený kláštor (od XVIII. stor.). Dlhodobý výskum spojený s pamiatkovou obnovou prebieha na kartuziánskom kláštore Kláštorisko v Slovensko Raji. .